V roku 2023 pribudlo v Európskej únii (EÚ) viac veterných elektrární ako kedykoľvek predtým. Krajiny EÚ postavili a pripojili do siete nové veterné elektrárne s celkovou kapacitou 17 gigawattov (GW), zatiaľ čo v roku 2022 prírastok zodpovedal 16 gigawattom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na predbežné údaje európskeho združenia veternej energie WindEurope.
Veľká väčšina novej kapacity, konkrétne 14 GW, pribudla na pevnine, zatiaľ čo turbíny na mori zodpovedali za 3 GW. Najviac dodatočných kapacít vybudovalo v roku 2023 podľa WindEurope Nemecko, nasledované Holandskom a Švédskom, píše TASR.
Hoci ešte nikdy predtým nebolo v EÚ vybudovaných toľko nových veterných kapacít za jeden rok, expanzia nie je dostatočná. Únia totiž potrebuje pridať 30 GW ročne, aby dosiahla svoje ciele v oblasti klímy a energetickej bezpečnosti do roku 2030.
Obnoviteľné zdroje energie by mali dovtedy predstavovať 42,5 percent celkovej spotreby energie v rámci európskeho spoločenstva.
Podľa informácií analýzy Fraunhoferovho inštitútu mali veterné elektrárne vlani na celkovej výrobe elektriny v EÚ podiel 19 percent. Elektrina zo všetkých obnoviteľných zdrojov potom mala na produkcii elektriny v EÚ podiel 44 percent, píše web zoznam.sk.
