Pred dvadsiatimi rokmi vstúpila na slovenské televízne obrazovky hudobná súťaž Slovensko hľadá SuperStar, ktorá sa okamžite stala kultúrnym fenoménom. Prvá séria tohto projektu nebola len novým formátom v televízii – pre mnohých mladých ľudí sa stala životnou križovatkou. Medzi nimi aj speváci Miro Jaroš a Martina Schindlerová, ktorých mená sa stali neoddeliteľnou súčasťou slovenskej hudobnej scény. K spomienkam na začiatky sa pridáva aj Lenka Slaná, vtedajšia šéfka hudobného vydavateľstva a porotkyňa prvej série.
Cesta Mira Jaroša do SuperStar bola všetko, len nie jednoduchá. V tom období žil a pracoval v Izraeli, kde si zarábal na vlastné hudobné projekty. Pracovné skúsenosti zbieral doslova na všetkých frontoch – od umývania riadov až po sezónne práce na farme. V hlave mal jasný cieľ: financovať nahrávanie svojich pesničiek. Píše cas.sk.
O kastingu na SuperStar sa dozvedel prostredníctvom e-mailu od bývalých spoluhráčov z kapely. Keď prišla pozvánka na kasting do Žiliny, nachádzal sa v krajine na Blízkom východe len pár dní pred uplynutím platnosti víz. Napriek počiatočným pochybnostiam sa rozhodol pre návrat na Slovensko, ktorý bol dramatický, plný improvizácie a emocionálne náročných rozlúčok. Vďaka pomoci izraelskej ambasády sa mu podarilo dostať na poslednú chvíľu do vybookovaného lietadla. Tento krok označuje za jedno z najťažších rozhodnutí vo svojom živote – opustiť všetko známe a riskovať budúcnosť.
Aj Martina Schindlerová si na svoje prvé kroky do SuperStar spomína veľmi živo. V čase, keď sa dozvedela o pripravovanej súťaži, mala len pätnásť rokov.
Hoci ju myšlienka na prihlásenie okamžite nadchla, cítila vnútorný konflikt. Bola členkou kapely Prorock, ktorej vedúci ju od účasti odhováral pod hrozbou vylúčenia zo zostavy. Situácia sa zmenila až zásahom jej otca, ktorý jej podal prihlášku a jasne dal najavo, že by sa nemala nechať odradiť strachom. Nakoniec skutočne odišla z kapely a rozhodla sa pre vlastnú dráhu. Tento krok vníma ako symbolickú zmenu – ukončenie jednej kapitoly a začiatok novej životnej etapy. SuperStar sa pre ňu stala kľúčovým míľnikom a odrazovým mostíkom k sólovej kariére.
Obaja speváci si dobre pamätajú atmosféru kastingu
Miro prišiel do Žiliny unavený po náročnej ceste, ale s čerstvým účesom, ktorý mu urobil kamarát ako symbol šťastia. Prvé momenty boli plné očakávania a nervozity. Keď vystúpil pred porotu, cítil obrovský rešpekt – obzvlášť voči Paľovi Haberovi a ďalším porotcom, ktorí mali v tom čase výrazný vplyv na domácu hudobnú scénu. V rámci výberu skladby čelil nečakanému problému – slovenské hity, ktoré boli v tom čase populárne, vôbec nepoznal. Dokonca sa pokúsil zaspievať pieseň v hebrejčine, čo vyvolalo v porote prekvapenie, no zároveň rešpekt.
Martina, naopak, vnímala kasting ako mimoriadne inšpirujúci zážitok. Veľké množstvo spevákov ju nezastrašilo – práve naopak, cítila sa byť súčasťou niečoho výnimočného. Energia ľudí, ktorí milovali hudbu rovnako ako ona, ju posilnila. Porota ju posunula ďalej bez toho, aby vôbec dospievala svoju pieseň. Táto dôvera ju motivovala k ďalšiemu rozvoju a neskôr si vďaka nej trúfla aj na náročné projekty ako vlastné autorské skladby či koncerty s orchestrom pod vedením dirigenta Vlada Valoviča.
Spomienky na reakcie poroty zostali hlboko vryté v pamäti oboch interpretov. Mirovi bolo jasné, že jeho cesta nebude jednoduchá – porotcovia síce ocenili jeho snahu, ale zároveň mu dali najavo, že ho čaká tvrdý boj. Martina si vybavuje slová o výnimočnosti svojho hlasu a prirodzenom pódiovom prejave. Práve takéto uznanie v nej prehĺbilo presvedčenie, že spev je jej životným poslaním. Prežívala hlbokú vďačnosť za možnosť spievať a odovzdávať emócie publiku – spievanie pre ňu predstavovalo spôsob, ako vyjadriť samu seba a dotknúť sa ľudských sŕdc.
Účasť v súťaži neľutujú
Ani jeden z nich nikdy neoľutoval, že sa do súťaže prihlásili.
Pre Mira bola SuperStar vstupenkou do sveta šoubiznisu, kde mohol na vlastné oči sledovať fungovanie hudobného priemyslu a učiť sa priamo od profesionálov. Táto skúsenosť ho neskôr motivovala k založeniu vlastného hudobného vydavateľstva.
Martina zasa hovorí o tom, že jej SuperStar priniesla nielen zážitky, ale aj oddaných fanúšikov, ktorí ju podporujú dodnes. Vďaka súťaži získala odvahu kráčať vlastnou cestou a veriť vo svoj talent.
„Áno, SuperStar je pre mňa srdcovka, nikdy som sa ani nesnažila zbaviť tej nálepky. Myslím si, že by som sa na súťažiacich vedela pozerať nielen odborne, ale aj ľudsky, a viem aj aké to je náročné ohodnotiť snažiaceho sa človeka. Možno ma to čaká. Všetko je možné. Ani moje pôsobenie na Univerzite Komenského, kde som 5 rokov vyučovala a skúšala študentov, som nepredvídala. Pamätám si, že keď som za nedostatočnú odpoveď vyhodila zo skúšky prvého študenta, cítila som sa ako netvor, ale postupne ma ten pocit opustil. Je to určite pocta – vrátiť sa späť do SuperStar, ale z druhej strany. Uvidíme, teším sa na všetko, čo ma čaká,“ hovorí Martina.
Aj po rokoch si účastníci udržiavajú kontakt.
Miro priznáva, že sa sporadicky stretáva so svojimi niekdajšími kolegami – s niektorými osobne, s inými prostredníctvom sociálnych sietí.
„Áno, s Martinkou, Tošom, Samkom, Katkou. Nedávno som stretol Peťu a s Peťom Kotuľom či Zdenkou občas prehodíme pár slov na sociálnych sieťach. Vieme o sebe,“ hovorí Miro.
Martina dodáva, že aj keď sú všetci časovo vyťažení, spája ich spoločná skúsenosť, ktorá pretrváva. Občasné stretnutia sú vždy vrúcne a nostalgické. S Mirom Jarošom sa stretáva aj v bežnom živote, keďže bývajú v tej istej bratislavskej štvrti.
Na otázku, či by sa vrátili do SuperStar ako porotcovia, má Miro jasno – viac ako hodnotenie súťažiacich by ho bavila úloha mentora. Vďaka dlhoročným skúsenostiam v hudobnom priemysle cíti potrebu odovzdať svoje poznatky a pomôcť novým talentom zorientovať sa vo svete hudby, ktorý je často náročný, no zároveň plný príležitostí.
