Tvrdý, nekompromisný, neraz až výbušný – no zároveň vizionár a filmár s jedinečnou predstavivosťou. Jiří Krejčík patril k režisérom, ktorých sa herci báli, ale zároveň ich fascinoval. Jeho náročnosť ich posúvala na hranicu možností a výsledkom boli herecké výkony, o akých sa hovorí dodnes.
Už v 50. rokoch minulého storočia sa o ňom v kádrových materiáloch objavila poznámka: „Bije ľudí, čo ospravedlňuje nutnosťou dosiahnutia hereckého prejavu, ale je to nesprávne.“ Tento výrok definoval legendu, ktorá Krejčíka sprevádza dodnes – muža, ktorý od hercov nečakal poslušnosť, ale tvorivú odvahu a absolútne nasadenie. Informuje o tom portál Život.
Režisér, ktorého sa báli, no rešpektovali ho
Krejčíkov prístup na pľaci bol povestný. Herec Ladislav Chudík si napríklad spomínal, že jeho kolegyňa Hana Meličková chodila na nakrúcanie preventívne s cukríkmi či zákuskami, „aby si ho získala“. Vtipná epizódka odhaľuje atmosféru napätia, ktorá panovala v režisérovom okolí.
Sám Krejčík priznával, aké náročné je byť režisérom: „Úloha režiséra je jedna z najkrutejších… Pre mňa je to utrpenie, ako keď človek prežije úraz. Je to duševný úraz, ktorý nikto neuzná.“
Priemer ho nezaujímal. Pre svoju precíznosť a neústupnosť narážal na nadriadených či produkciu, no zároveň ho rešpektovali ako výnimočného filmového tvorcu.
Silné väzby na slovenský film
K slovenskému filmu mal blízko už od polovice 50. rokov, keď sa podieľal na scenári snímky Štvorylka. Neskôr pravidelne obsadzoval slovenských hercov – Jozefa Kronera, Ladislava Chudíka, Karola Machatu, Emíliu Vášáryovú či Hanu Meličkovú.
Vedel, že slovenská herecká škola dokáže naplniť jeho vysoké, často až extrémne nároky.
Jednou z najvýraznejších postáv jeho filmografie je svetoznáma operná diva Ema Destinová vo filme Božská Ema. Hlavnú úlohu zveril Božidare Turzonovovej, ktorá si na spoluprácu spomínala s rešpektom: „Bol náročný, priam nemilosrdný, ale vedel, čo chce.“
Aj keď ju často priviedol na hranicu síl, výsledkom bol jeden z jej najpôsobivejších výkonov. „Krejčík ma naučil nebáť sa pravdy pred kamerou a to je dar, ktorý mi zostal na celý život,“ dodala.
Mladá múza na sklonku života
Na konci tvorivej dráhy, keď mal už vyše deväťdesiat rokov, si Krejčík vybral ďalšiu slovenskú herečku – mladú Gabrielu Marcinkovú. Ako študentka prvého ročníka VŠMU dostala svoju prvú veľkú filmovú rolu.
Odporučil ju herec Martin Huba. Marcinková prišla na kasting do Prahy vlakom – a Krejčík si ju okamžite vybral. To, že režisér je povestný tvrdým správaním, zistila až pri nakrúcaní. „Zistila som to až potom, keď už bolo neskoro,“ priznala s úsmevom.
Nakrúcanie, ktoré bolelo
Pracovať s Krejčíkom nebolo jednoduché. „Bolo bežné, že sa točilo dvadsať až štyridsať ostrých záberov. Jeden obraz sa rozstrihal na dvadsať rôznych uhlov. Herci odchádzali s kŕčovitým úsmevom, herečky otvorene plakali,“ spomína herečka.
Jej postava v adaptácii Čapkovej poviedky Osudové peníze trpela a plakala – a tak sa plač stal súčasťou jej každodenného režimu. „Mne to vlastne vyhovovalo, ladilo to s tou depresívnou atmosférou,“ dodala.
Videla ho rozbiť tanier palicou, kričať či trhať manžety z rukávov Mariána Labudu mladšieho. Dnes by sa to nazvalo šikanou, no napriek tomu na neho spomína s rešpektom a úsmevom.
Učiteľ, ktorý otváral dvere
Marcinková zdôrazňuje, že ich vzťah bol veľmi pekný. Krejčík si ju obľúbil, brával ju domov, rozprával o filme, čítal jej listy od hercov. „Naučil ma, že natáčanie je krv, pot a slzy,“ hovorí.
A práve vďaka nemu sa jej otvorili nové príležitosti.
Medzinárodný úspech: Od Krejčíka k Meirellesovi
Po filme s Krejčíkom prišla príležitosť, akú by nečakala ani v najodvážnejších predstavách. Brazílsky režisér Fernando Meirelles ju obsadil do mozaiky príbehov 360, kde hrali Anthony Hopkins, Jude Law či Ben Foster.
Meirelles trval na tom, aby do filmu obsadil dve Slovenky. Šancu dostala Marcinková aj Lucia Siposová.
Napriek tomu, že vtedy ešte neovládala angličtinu na požadovanej úrovni, zvládla nakrúcanie s humorom. „Keď vám ráno volá produkcia s londýnskym prízvukom a vy len hádate, čo povedali… našťastie chodili aj esemesky,“ spomína.
Úspech vo filme jej priniesol pozvánky na premiéry v Londýne a Toronte.
Herečka, ktorá dnes patrí k najobsadzovanejším
Dnes Gabriela Marcinková nakrúca v Bratislave aj Prahe, strieda dramatické i komediálne roly a patrí k najvýraznejším tváram slovenskej hereckej scény.
Ako sama hovorí: „Herectvo je nádherné v tom, že vám umožní zažiť veľa životov. Ale zároveň vás naučí, že ten vlastný je len jeden a že sa oň treba starať.“
