Byť súčasťou komunity a „zapadnúť“ medzi ostatných je bežným správaním. Pokiaľ ale naše obavy z neprijatia prerastú do psychických stavov, akými sú napríklad úzkosť či depresia, ocitneme sa vo víre negatívnych emócií a začneme čoraz intenzívnejšie porovnávať náš život so životmi iných ľudí.
Mladí ľudia sú pod veľkým vplyvom technológií a sociálnych sietí. Keďže vyrastajú v digitálnom svete, čelia tlaku byť stále online, reagovať, zdieľať a porovnávať sa. Mnohí z nich pociťujú úzkosť, keď nemajú prístup k internetu.
Byť neustále v obraze
Odborná poradkyňa občianskeho združenia IPčko Zuzana Juráneková ozrejmila pre TASR, že sociálne siete navrhnuté tak, aby vyvolávali pocit naliehavosti.
„Mnohí z nich hovoria o tom, že sa cítia zle, keď nemajú prístup k internetu, keď majú pocit, že zmeškali niečo dôležité, alebo keď sa porovnávajú s inými. Tento jav má aj svoj odborný názov – FOMO (Fear of Missing Out/strach zo zmeškania, pozn. TASR), teda strach z toho, že o niečo prichádzam,“ priblížila Juráneková.
Vysvetlila, že FOMO je pocit úzkosti z predstavy, že ostatní majú zaujímavejšie, šťastnejšie alebo hodnotnejšie zážitky ako my. Človek, ktorý tento pocit prežíva, má často potrebu byť neustále „v obraze“, kontrolovať, čo sa deje na sociálnych sieťach, aby mu nič neuniklo.
„Tento pocit je v online svete ešte silnejší, pretože algoritmy sociálnych sietí nám neustále ponúkajú príspevky, ktoré ukazujú len tie najlepšie momenty zo života iných,“ doplnila.
Notifikácie, lajky…
Ako pripomenula, mladí ľudia s vyšším pocitom FOMO častejšie pociťujú úzkosť a napätie, trávia viac času na sociálnych sieťach a niekedy sa rozhodujú skôr podľa toho, čo robia ostatní, než podľa vlastných potrieb. „To môže viesť k zníženiu psychickej pohody, únave, preťaženiu a k pocitu, že nič, čo robia, nie je dosť dobré,“ uviedla odborníčka.
Z evolučného hľadiska je podľa nej túžba patriť niekam a vedieť, čo sa deje v skupine, pre človeka prirodzená. „Dnes však technológie tento prirodzený mechanizmus zosilnili. Na sociálnych sieťach vidíme stovky ‚najlepších momentov‘ naraz, čo vytvára pocit, že všetci ostatní žijú lepší a zaujímavejší život než my,“ objasnila.
Juráneková pripomenula, že sociálne siete nie sú len pasívnym prostredím, kde sa FOMO prejavuje, ale aktívne ho udržiavajú. „Notifikácie, nové príspevky či lajky sú navrhnuté tak, aby vyvolali pocit naliehavosti a donútili nás pozrieť sa, čo sa deje. Mladí ľudia, ktorí vyrastajú v digitálnom svete, preto čelia tlaku byť stále online, reagovať, zdieľať a porovnávať sa,“ doplnila.
Hovorte o pocitoch
Zároveň zdôraznila, že mladí sa nachádzajú v období, keď je pre nich nesmierne dôležité byť prijatí rovesníkmi či patriť do skupiny. „To, ako ich vníma okolie, má veľký vplyv na ich sebavedomie a sebaobraz. Ak sa im zdá, že ostatní sú úspešnejší alebo populárnejší, môžu sa cítiť menejcenne, úzkostne alebo neisto,“ dodala.
Podľa nej je dôležité o týchto pocitoch hovoriť – s rovesníkmi, rodičmi alebo s odborníkom. „Uvedomiť si, že to, čo vidíme online, nie je celý obraz reality, a že každý človek má aj ťažšie chvíle, ktoré na sociálne siete nepatria. Niekedy pomáha aj obyčajný digitálny oddych – chvíľa bez telefónu, off-line stretnutia alebo aktivity, ktoré dávajú zmysel mimo obrazovky,“ poradila Juráneková.
Portál helpguide.org vymenúva niekoľko tipov, ako predísť javu FOMO:
-
1: Rozvíjajte sebauvedomenie
Prijmite a rozvíjajte svoje pocity. Namiesto strachu napríklad z neprijatia skúste napredovať a presunúť svoju pozornosť na prítomnosť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
