TD Garden v Bostone zažila večer, na ktorý sa bude spomínať celé generácie. Symbolická éra najvyššieho obrancu v dejinách hokeja bola spečatená tým najvyšším uznaním, aké môže klub NHL svojmu hráčovi preukázať. Zdeno Chára, muž, ktorý v meste „Beantown“ zmenil definíciu lídra a autority, videl svoje legendárne číslo 33 stúpať pod klenbu štadióna.
Atmosféru, v ktorej sa miešala hrdosť s nostalgiou, umocnila prítomnosť takmer 18-tisíc fanúšikov a jeho najbližších, ktorí sa postarali o najdojímavejší moment celého ceremoniálu. Číslo 33 sa tak stalo nedotknuteľným symbolom slovenskej húževnatosti v srdci Massachusetts.
Nesmrteľnosť čísla 33 v meste športu
Klub Boston Bruins si uctil Zdena Cháru spôsobom, aký prislúcha len tým najväčším postavám histórie. Vyvesenie dresu pod strop haly nie je len formálnym aktom, ale jasným odkazom, že v organizácii Bruins si už toto číslo nikto nikdy neoblečie.
Pre fanúšikov a odborníkov je táto pocta logickým vyvrcholením kariéry muža, ktorý prišiel do tímu ako rešpektovaný hráč, no odišiel ako ikona, ktorá zásadne pretvorila celú klubovú kultúru. Chára v Bostone nebol len kapitánom s písmenom „C“ na hrudi dlhých štrnásť sezón, ale predovšetkým prirodzenou autoritou, ktorej vplyv presahoval mantinely ľadovej plochy.
Celý ceremoniál bol navrhnutý tak, aby fanúšikom pripomenul každý dôležitý míľnik jeho štrnásťročného pôsobenia v tíme. Programom sprevádzal Andrew Ference, dlhoročný obranný partner nášho hokejistu a jeden z kľúčových mužov víťazného kádra zo sezóny 2011, kedy Boston po dlhých desaťročiach opäť zdvihol nad hlavu Stanleyho pohár. Práve tento moment bol zvečnený aj v unikátnom darčeku pre návštevníkov štadióna – fanúšikovia si z večera odniesli exkluzívnu figúrku s pohyblivou hlavou, ktorá zobrazuje Cháru v jeho najslávnejšej chvíli so strieborným pohárom v rukách.

Po boku najväčších legiend hokejovej histórie
Umiestnenie čísla 33 k takým menám ako Eddie Shore, Bobby Orr či Raymond Bourque definitívne potvrdzuje Chárov status v rámci „Original Six“ tímu. Stal sa trinástym hráčom v dejinách Bruins, ktorému sa dostalo takejto cti. Z pohľadu slovenského hokeja ide o mimoriadne prestížny moment, keďže Zdeno Chára sa zaradil do úzkej skupiny slovenských velikánov, ktorých dresy zdobia arény NHL. Po Stanovi Mikitovi, Petrovi Šťastnom a Mariánovi Hossovi je len štvrtým Slovákom, ktorému sa podarilo dosiahnuť túto métu.
Sám Chára neskrýval dojatie, keď predstúpil pred novinárov a zaplnené tribúny. S lesknúcimi sa očami sa snažil opísať pocity, ktoré ho v tej chvíli zaplavili. „Je to pre mňa obrovská česť. Slovami ani neviem opísať, aká je to pre mňa pocta. Teší ma, že aj týmto spôsobom budem navždy spojený s históriu Bostonu. Je to jedna z tých vecí, ktoré si môžete predstaviť alebo si ich predstavovať koľkokrát chcete, ale keď sa to naozaj stane, je to oveľa lepšie a krajšie,“ priznal Chára v rozhovoroch počas slávnostného večera.

Rodina ako stredobod Chárovho vesmíru
Hoci hokejová kariéra priniesla slovenskému obrovi množstvo trofejí, za tú najväčšiu odmenu považoval priebeh samotného vyťahovania dresu. Na ľadovej ploche stál po boku svojej manželky Tatiany, no hlavnú úlohu pri mechanizme, ktorý dres dvíhal k nebu, prevzali ich deti – Zack, Ben a Elliz. Pohľad na jeho potomkov, ktorí vlastnými silami posielali jeho meno do večnosti Bostonu, nenechal chladným nikoho v aréne.
Pre Zdena Cháru mal tento akt hlboký osobný význam, ktorý zdôraznil aj vo svojich slovách po skončení obradu. „To je pre mňa najväčšia odmena. Vidieť, ako to robia moje deti a moja rodina namiesto mňa. Myslím si, že mám väčšiu radosť z toho, keď to sledujem, ako keď to robím ja, pretože je to oveľa zmysluplnejšie. Zaslúžia si to viac ako ja,“ dodal dojatý bývalý obranca, pričom jeho slová vyvolali ďalšiu vlnu potlesku od zaplneného hľadiska.


