Aj malá úprava spánkovej rutiny môže mať výrazný dopad na zdravie a mentálne schopnosti dospievajúcich. Spánok je jedným z najzásadnejších faktorov ovplyvňujúcich fyzické aj mentálne zdravie.
Vedci opakovane potvrdzujú jeho úlohu pri regenerácii organizmu, posilňovaní imunity, duševnom zdraví či upevňovaní pamäti. Zaujímavé zistenia však priniesla nedávna štúdia, ktorá sa zamerala na to, ako spánkové návyky ovplyvňujú vývoj mozgu u adolescentov. Informuje magazín Pravda.
Mladí spia menej, než by mali
Dospievanie je obdobím, kedy sa prirodzene posúva biologický rytmus. Tínedžeri zvyknú chodiť spať neskôr a ich celkový čas spánku sa skracuje. Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny by mali mladí vo veku 11 až 18 rokov spať denne 8 až 10 hodín. Realita je však iná.
Zistenia publikované v prestížnom časopise Cell Reports ukazujú, že väčšina mladých spí výrazne menej, než sa odporúča – v priemere len niečo vyše siedmich hodín. To môže mať priamy vplyv na ich kognitívne schopnosti a vývoj mozgu.
Výskum s fitbitmi a mozgovými skenmi
Na štúdii sa podieľali odborníci z Univerzity Fudan v Šanghaji a Univerzity v Cambridge. Vyžili pritom dáta z najväčšej dlhodobej štúdie vývoja detského mozgu – Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD), ktorej sa zúčastnilo vyše 3 200 adolescentov vo veku 11–12 rokov. Účastníci nosili zariadenia typu Fitbit, ktoré objektívne zaznamenávali ich spánkový režim. Tieto údaje vedci následne porovnali s výsledkami kognitívnych testov a mozgových skenov.
Adolescenti boli rozdelení do troch skupín na základe ich spánkových návykov:
Skupina 1 (39 %): spala v priemere 7 hodín a 10 minút, zaspávala najneskôr a vstávala najskôr.
Skupina 2 (24 %): dosahovala priemerné hodnoty vo všetkých parametroch, spala 7 hodín a 21 minút.
Skupina 3 (37 %): spala najdlhšie – 7 hodín a 25 minút, zaspávala najskôr a vykazovala najnižšiu srdcovú frekvenciu počas spánku.
Viac spánku, výkonnejší mozog
Zatiaľ čo medzi skupinami neboli významné rozdiely v školskom prospechu, výsledky kognitívnych testov hovoria jasne. Skupina 3, ktorá spala najdlhšie a zaspávala skôr, dosahovala najlepšie výsledky v oblastiach ako slovná zásoba, čítanie, sústredenie či riešenie problémov. Zároveň u nej vedci zaznamenali najväčší objem mozgového tkaniva a najvyššiu aktivitu mozgových funkcií.
„Aj keď rozdiel v dĺžke spánku medzi najlepšími a najhoršími spáčmi bol len niečo vyše štvrť hodiny, dokázali sme zaznamenať rozdiely v štruktúre a aktivite mozgu aj vo výkone pri úlohách. To podčiarkuje, aký dôležitý je kvalitný spánok v tomto období života,“ uviedla profesorka Barbara Sahakian z Katedry psychiatrie na Univerzite v Cambridge.
Výsledky boli naviac potvrdené aj na ďalších dvoch skupinách mladistvých vo veku 13–14 rokov, čo posilňuje ich spoľahlivosť.
Biologické hodiny verzus realita
Štúdia zároveň poukázala na rozdiely v srdcovej frekvencii počas spánku. Nižší tep zaznamenaný u Skupiny 3 je znakom kvalitnejšieho odpočinku a celkového zdravia. Vyššia srdcová frekvencia, typická pre Skupinu 1, môže byť naopak indikátorom častejšieho budenia alebo nepokojného spánku.
„Nedokážeme síce s istotou povedať, že mladí ľudia majú lepšiu mozgovú funkciu a dosahujú lepšie výsledky v testoch kvôli lepšiemu spánku, ale mnohé štúdie tento predpoklad podporujú. Výskum napríklad preukázal prínos spánku pre pamäť, najmä jej upevňovanie, čo je dôležité pre učenie,“ vysvetlil Qing Ma, hlavný autor štúdie.
Podľa vedcov je však potrebné venovať viac pozornosti tomu, prečo tínedžeri zvyknú chodiť spať neskoro – či už je to kvôli nadmernému času pred obrazovkami, alebo posunutému biologickému rytmu.
„Je teraz potrebné zistiť, prečo niektoré deti chodia spať neskôr a spia menej. Je to kvôli videohrám alebo smartfónom? Alebo im jednoducho ich biologické hodiny neoznámia, že je čas ísť spať?“ kladie otázku Wei Cheng z Univerzity Fudan.
Spánok sa neoplatí podceňovať
Aj malý rozdiel v dĺžke a kvalite spánku môže znamenať veľa – najmä v období, keď sa formuje mozog a osobnosť mladého človeka. Lepšie spánkové návyky môžu byť jednou z najjednoduchších a zároveň najúčinnejších ciest, ako podporiť kognitívny rozvoj, zlepšiť sústredenie či duševné zdravie.
