Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navrhuje štátu adresnejšie smerovanie sociálnych dávok, aby sa predišlo plytvaniu. Minister práce Erik Tomáš však upozorňuje, že v praxi to naráža na zásadný problém – nastavenie hranice, ktorá by rozdelila domácnosti podľa príjmu.
Vláda čelí výzve, ako ďalej šetriť verejné financie. Po zvyšovaní daní prichádza na rad aj otázka výdavkov, a to najmä v sociálnej oblasti. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je potrebné začať dôslednejšie rozlišovať, kto má na aké dávky nárok. Minister práce Erik Tomáš však reaguje, že takáto zmena je mimoriadne náročná. Informuje o tom portál oPeniazoch.
RRZ chce väčšiu adresnosť, štát by mohol šetriť na dávkach
Slovensko má podľa RRZ za sebou iba tretinu potrebnej konsolidácie verejných financií. Aby sa verejný dlh stabilizoval, bude potrebné počas nasledujúcich rokov ušetriť približne päť miliárd eur. Kým v rokoch 2024 a 2025 sa vláda spoliehala najmä na zvýšenie daňových príjmov, ďalšia fáza si vyžaduje škrty na výdavkovej strane.
Rada preto odporúča šetrenie aj v oblasti sociálnej politiky, konkrétne spomína daňový bonus na dieťa, prídavky na deti či 13. dôchodok, ktoré označuje za menej adresné dávky.
„Väčšina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky. Súčasný systém sa tak javí menej adresný vzhľadom na príjmy rodín,“ upozorňuje rozpočtová rada.
Minister Tomáš: Nech RRZ povie, kto je bohatý a kto chudobný
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD), pod ktorého rezort spadá sociálna politika štátu, však na návrh reaguje skepticky. Upozorňuje, že samotné zadresnenie dávok nie je jednoduché.
„Pokiaľ nám to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, ktorá rodina je chudobná a ktorá bohatá, tak veľmi rád sa potom budem s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť rozprávať,“ vyhlásil Tomáš na tlačovej besede.
Ako vysvetlil, štát by musel najskôr stanoviť konkrétnu príjmovú hranicu, ktorá by rozdelila domácnosti na tých, ktorí majú na dávky nárok a tých, ktorí už nie. To však nie je len technická, ale aj politická otázka.
Milióny eur smerujú aj k bohatším rodinám
Podľa analýzy RRZ ide až 1,1 miliardy eur na 30 % najbohatších domácností. Pre porovnanie, na domácnosti s nízkymi príjmami štát vynakladá 1,4 miliardy eur. Aj keď rodinné dávky celkovo pomáhajú najmä nízkopríjmovým skupinám, ich účinnosť s rastúcim príjmom klesá.
Rozpočtová rada zároveň pripomína, že najuniverzálnejšie dávky, ako napríklad 13. dôchodok, nie sú cielené na tých najzraniteľnejších. Naopak, môžu zlepšovať finančné postavenie aj stredne alebo vyššie príjmových dôchodcov bez ohľadu na ich reálny dôchodok.
„Sú teda adresnejšie ako napríklad 13. dôchodok, ktorý nepomáha tým najchudobnejším, ale zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín rovnako bez ohľadu na ich úroveň riadneho dôchodku,“ uvádza RRZ.
Šetrenie je potrebné
Rozpočtová rada zároveň upozorňuje, že väčšia adresnosť neznamená automaticky škrty. Nároky na dávky môžu byť viazané na presne stanovené a transparentné kritériá, ktoré by zohľadnili napríklad príjem či majetok domácností.
„Adresnosť neznamená nevyhnutne radikálne škrty, môže mať rôzne podoby tak, aby nárok na transfery zohľadňoval vopred definované princípy,“ spresňuje RRZ.
