Ústavný súd Slovenskej republiky na konci roka 2025 otvoril právnu otázku, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky pre viaceré trestné kauzy. V jednej z nich hrá hlavnú postavu odsúdený Marián Kočner.
Obrátil sa totiž na Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu so žiadosťou o výklad zásady lex mitior, teda povinnosti uplatniť miernejší zákon, ak sa právna úprava medzičasom zmenila v prospech obvineného či odsúdeného.
Otázka z Luxemburgu presahuje jeden spis
Ako upozornil denník SME, hoci sa prejudiciálna otázka Ústavného súdu formálne netýka konkrétne mena, jej odpoveď môže nepriamo zasiahnuť aj známe trestné prípady. Medzi nimi aj kauzu Mariana Kočnera, ktorý si v súčasnosti odpykáva 19-ročný trest odňatia slobody za falšovanie zmeniek televízie Markíza. Princíp, na ktorý sa ústavní sudcovia pýtajú, je totiž rovnaký ako ten, na ktorý sa Kočner dlhodobo odvoláva vo svojich podaniach.
Ako sme informovali, súdny dvor EÚ sa otázkou priaznivejšej právnej normy už v minulosti zaoberal. Išlo však o rozhodnutie z oblasti správneho práva, nie trestného. Najvyšší súd SR následne vyhodnotil, že verdikt v prípade spoločnosti Baji Trans, s. r. o., ktorý sa týkal pokuty pre vodiča kamióna, nemožno automaticky prenášať do trestného konania.
Prečo sa Ústavný súd vracia k tej istej téme
Situácia sa zmenila krátko pred Vianocami 2025. Ústavný súd vtedy oznámil, že sa na Luxemburgu obráti opätovne, no tentoraz výslovne s otázkou použiteľnosti zásady lex mitior v trestných veciach. „Krátko pred Vianocami však ústavný súd informoval, že sa na Luxemburg s obdobnou otázkou o zmiernených trestoch predsa len obráti znova. Tentoraz sa už konkrétne pýta na trestné prípady,“ citoval SME.
Podľa denníka by prípadné rozhodnutie v prospech aplikácie miernejšieho zákona znamenalo výrazný zásah do už právoplatných rozsudkov. V prípade Kočnera by to mohlo viesť k zrušeniu jeho 19-ročného trestu, ktorý dostal spolu s Pavlom Ruskom, a k otvoreniu nového súdneho konania. „Znamenalo by to zrušenie 19-ročného právoplatného trestu, ktorý dostal rovnako ako jeho komplic Pavol Rusko, za falšovanie zmeniek televízie Markíza, a nové kolo súdneho procesu,“ napísal denník.
Nové trestné sadzby a ich možný dosah
Denník SME zároveň pripomína, že po spornej koaličnej novele trestných kódexov by Kočnerovi a Ruskovmu nehrozil trest v rozpätí 12 až 20 rokov, ako tomu bolo pôvodne, ale výrazne nižší – od päť do 12 rokov. Keďže Marian Kočner je za mrežami už od júna 2018 a dnes má 62 rokov, v prípade uplatnenia miernejšej právnej úpravy by mohol takmer okamžite požiadať o podmienečné prepustenie.
Diskusia o možnom prepustení Kočnera sa rozprúdila už skôr, najmä po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v kauze Baji Trans. Išlo o prípad pokuty 200 eur pre vodiča betónového domiešavača za chýbajúci tachograf, ktorý sa medzičasom stal zbytočným. Luxemburský súd rozhodol, že má byť použitá priaznivejšia právna norma. Kočnerovi obhajcovia, vrátane advokáta Michala Mandzáka, v tom videli precedens použiteľný aj v trestných veciach.
Najvyšší súd SR však zaujal opačný postoj. Podľa jeho sudcov nemožno závery zo správneho konania automaticky aplikovať na dovolanie v trestnom konaní. Tento názor podporil aj profesor Jozef Čentéš z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý poukázal na zásadné rozdiely medzi správnym a trestným procesom a na fakt, že v trestných veciach sa často vôbec nevykonáva právo EÚ.
V súdnom prostredí tak podľa viacerých právnikov prevláda skôr rezervovaný až kritický postoj k plošnému prehodnocovaniu právoplatných trestov na základe neskoršej miernejšej úpravy.
Právnici trvajú na svojom
Aj napriek odmietavému postoju Najvyššieho súdu Kočnerovi právnici Marek Para a Michal Mandzák trvajú na tom, že zásada lex mitior sa má uplatniť aj v trestnom konaní. Mandzák opakovane tvrdí, že doterajší výklad je chybný a nezodpovedá kritériám stanoveným Súdnym dvorom EÚ.
Odpoveď z Luxemburgu tak môže rozhodnúť nielen o ďalšom osude jedného z najznámejších odsúdených na Slovensku, ale aj o tom, či sa po novele trestných zákonov otvoria dvere k revízii ďalších právoplatných rozsudkov.
