Slovensko sa ocitá v nebezpečne napätej finančnej situácii. Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňujú, že verejný dlh by už koncom roka 2025 mohol presiahnuť 61,8 % HDP. Takéto číslo by znamenalo nový historický rekord, vyšší než počas pandémie v roku 2021. Varovania sú jasné – ak sa hospodárenie štátu nezlepší, môžeme sa ocitnúť na ceste, ktorou sa kedysi vybralo Grécko.
Problém je, že obdobia ekonomickej prosperity sa nevyužívajú na ozdravenie rozpočtu. Výdavky rastú, no príjmy nie vždy držia krok. V čase, keď sa ekonomike darí, by sa pritom dlh mal znižovať, nie naopak. Na Slovensku sa však opakuje scenár, že po každej kríze prichádza len ďalšie zadlženie.
„Na konci roka 2024 dosiahol hrubý verejný dlh Slovenska 59,3 % HDP. Podľa odhadu RRZ by mal do konca roka 2025 vzrásť na 61,8 % HDP, čím by prekonal historické maximum z pandemického roku 2021 (60,2 % HDP),“ Píše Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
- počas rokov 2004–2008 dlh klesal a ekonomika rástla,
- v krízových rokoch 2009–2013 prudko stúpol,
- a v období 2014–2019 sa nevyužil potenciál na zníženie zadlženia.
Hrozby, ktoré bijú na poplach
Ak štát dlhodobo míňa viac, než si môže dovoliť, prichádzajú nepríjemné dôsledky. Prvou ranou sú rastúce úroky. Keď si štát požičiava za čoraz horších podmienok, veľká časť peňazí smeruje nie na rozvoj, ale na splácanie úrokov z dlhu. Menej financií tak zostáva na vzdelávanie, nemocnice či nové cesty.
Ďalším problémom je silný štrukturálny deficit – teda rozdiel medzi výdavkami a príjmami, ktorý nesúvisí s hospodárskymi cyklami. Analytici hovoria, že Slovensko sa opäť blíži k úrovniam z rokov po finančnej kríze, keď nezamestnanosť dosahovala dvojciferné čísla. Ak sa výdavky budú zvyšovať rýchlejšie než príjmy, dlh sa stane neudržateľným.
Negatívny dopad pocítia aj bežní ľudia:
- vyššie dane a odvody,
- menšia podpora pre rodiny, školstvo či zdravotníctvo,
- spomalené investície do infraštruktúry a služieb.
Dôvera investorov a budúcnosť dlhopisov
So zhoršujúcim sa hospodárením rastie aj neistota investorov. Ak začnú pochybovať o schopnosti Slovenska splácať svoje záväzky, zníži sa dôvera v štátne dlhopisy. To znamená, že štát by si musel požičiavať za vyšší úrok, čo by ešte viac zaťažilo rozpočet. V extrémnom prípade by hrozilo, že Slovensko bude musieť ponúkať vysoké výnosy len preto, aby o jeho dlhopisy vôbec bol záujem.
Takýto vývoj by mal dominový efekt. Od vyšších nákladov na financovanie až po oslabenie meny a pokles životnej úrovne. Preto odborníci upozorňujú, že ak chceme predísť „gréckemu scenáru“, musí vláda konať okamžite.
Slovensko podľa nich potrebuje:
- škrtať výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné,
- v časoch rastu znižovať dlh namiesto jeho zvyšovania,
- investovať do oblastí, ktoré podporia ekonomický výkon,
- a budovať transparentný plán, ktorému môžu veriť občania aj investori.
Bez týchto krokov sa zadlžovanie môže stať samonaplňujúcou sa hrozbou, ktorá by zasiahla každého – od firiem až po domácnosti.
