Mráz, studený vzduch a pobyt vonku bez kabáta si spájame s nádchou a chrípkou od detstva. Odborníci však upozorňujú, že chlad sám o sebe chorobu nespôsobuje. Zima len vytvára podmienky, v ktorých sa vírusy šíria ľahšie a imunitný systém má ťažšiu úlohu.
Prechladnutie ani chrípku nespôsobuje nízka teplota, ale vírusy, ktoré sa šíria z človeka na človeka. Prenášajú sa kvapôčkami pri kašli, kýchaní či rozprávaní, ako aj dotykom s kontaminovanými povrchmi – a to bez ohľadu na to, či je vonku leto alebo zima.
Ako upozorňuje web The Conversation, samotný mráz za infekciami nestojí.
Studený a suchý vzduch vírusom praje
Napriek tomu počet respiračných ochorení v zime výrazne rastie. Dôvodom je prostredie, ktoré chladné počasie vytvára. Studený a suchý vzduch umožňuje vírusom prežiť dlhšie a zostať infekčnými. Kvapôčky vydychované ľuďmi sa zároveň rýchlejšie rozptýlia a dlhšie zotrvávajú vo vzduchu, čím sa zvyšuje riziko nákazy.
Chlad oslabuje prirodzenú obranyschopnosť tela
Nízke teploty majú vplyv aj na ľudský organizmus. Ochladenie nosa a dýchacích ciest znižuje prietok krvi v slizniciach, čo oslabuje lokálnu imunitu.
Podľa webu Science Alert tak sliznica nosa a hrdla menej účinne bráni vírusom v preniknutí do tela. U ľudí s astmou, sennou nádchou či inými respiračnými ťažkosťami sa v chladnom období často zhoršujú príznaky.
Zima mení aj naše správanie. Viac času trávime v interiéroch, kde sa stretáva viac ľudí v uzavretých a často zle vetraných priestoroch. Vírusy sa tak šíria oveľa jednoduchšie.
Znížený prísun slnečného svetla zároveň vedie k nižšej tvorbe vitamínu D, ktorý zohráva dôležitú úlohu v imunitnom systéme. Suchý vzduch z kúrenia navyše oslabuje ochrannú funkciu hlienu v dýchacích cestách.
Odborníci sa zhodujú, že chlad sám o sebe chorobu nespôsobuje. Funguje však ako „zosilňovač rizika“ – vytvára podmienky, v ktorých vírusy ľahšie prežívajú, šíria sa a jednoduchšie prekonávajú obranu organizmu.
Ako znížiť riziko ochorenia v zime?
Pochopenie tejto súvislosti má praktický význam. Pravidelné vetranie, udržiavanie primeranej vlhkosti vzduchu, dostatočný príjem vitamínu D a celková podpora imunity môžu výrazne znížiť riziko infekcií aj počas chladných mesiacov.
V konečnom dôsledku teda prechladnutie a chrípka nie sú výsledkom samotného mrazu. Chladné počasie len mení biologické, environmentálne a sociálne podmienky tak, že vírusy majú výrazne jednoduchšiu cestu k šíreniu.
