Od augusta 2024 platí v EÚ Akt o umelej inteligencii (AI Act), ktorý určuje, ktoré systémy predstavujú „vysoké riziko“. Chatboty, ktoré poskytujú volebné odporúčania, by sa podľa výskumníkov mohli kvalifikovať ako vysokorizikové systémy už od roku 2026.
Tieto systémy síce zostávajú legálne, no musia preukázať, že ich prínos pre spoločnosť prevažuje nad potenciálnymi hrozbami pre demokraciu a ľudské práva. Van der Burgt zdôrazňuje potrebu regulácie: „Keď sa chatboty môžu vyjadrovať k zbraniam či duševnému zdraviu, mali by mať rovnako jasné hranice aj pri volebnom poradenstve.“
Holandský úrad porovnal výsledky chatbotov s dvoma osvedčenými online nástrojmi – StemWijzer a Kieskompas. Obe platformy využívajú fakty a dáta, nie generatívnu AI. Užívatelia odpovedajú na 30 otázok a systém následne vyhodnotí, ktorá strana je ich názorom najbližšia.
Podobne funguje aj nemecký Wahl-O-Mat, schválený vládou. Ten porovnáva postoje voličov s oficiálnymi stanoviskami strán. Odborníci považujú tieto nástroje za transparentnejšie a menej zaujaté, keďže ich algoritmy aj zdroje dát sú verejne známe.
Niektorí výskumníci však tvrdia, že AI môže mať v budúcnosti vo volebných procesoch miesto – ak sa bude využívať pod prísnou kontrolou. Pred federálnymi voľbami v Nemecku v roku 2025 vznikol experimentálny bot Wahl.Chat, ktorý čerpá výhradne z oficiálnych programov politických strán.
Jeho tvorca Michel Schimpf vysvetľuje, že systém neformuluje vlastné názory, ale cituje postoje strán: „Ak strana neodpovedala na tému, chatbot to používateľovi otvorene oznámi.“ Súčasťou projektu je aj fact-checking modul (modul overujúci fakty), ktorý umožňuje overiť tvrdenia priamo cez internet.
Chatbot ako doplnok, nie náhrada
Podľa expertov, ako je Naomi Kamoenová z Tilburgskej univerzity, by sa umelá inteligencia mala využívať len ako doplnkový nástroj, nie ako rozhodujúci poradca. „Chatbot môže pomôcť pochopiť pojmy a vysvetliť zložité témy, no voliči by mali stále sledovať správy, diskutovať a čítať programy strán,“ zdôrazňuje.
Doktorand Jianlong Zhu zo Saarlandskej univerzity dodáva, že AI môže byť prínosná, ak pomáha ľuďom orientovať sa v politike – nie rozhodovať za nich. „Používať AI ako edukačný nástroj je v poriadku. No ak sa spýtate, koho máte voliť, a očakávate jednoznačnú odpoveď, to je cesta k manipulácii,“ hovorí.
Hoci umelá inteligencia dokáže zrozumiteľne vysvetliť aj tie najzložitejšie politické otázky, jej využitie ako volebného poradcu prináša vážne riziká pre demokraciu. Chatboty pracujú s pravdepodobnosťou, nie so zodpovednosťou – a preto by sa nikdy nemali stať arbitrom našich volebných rozhodnutí.
