Začiatok nového roka prináša aj dôležité udalosti v parlamente, ktoré už nemožno odkladať. Okrem prerokúvaní legislatívnych návrhov čaká poslancov aj voľba nového predsedu parlamentu.
Tento post je neobsadený už viac ako pol roka, odkedy sa z neho stiahol súčasný prezident a čestný predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini, pripomínajú topky.sk. Odvtedy parlament riadia traja podpredsedovia – Tibor Gašpar, Andrej Danko a Peter Žiga. Politickí analytici už teraz naznačili, kto by mohol Pellegriniho nahradiť.
Politológovia Michal Cirner z Prešovskej univerzity a Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa vyjadrili k možným kandidátom. Téma sa dostala do popredia po tom, čo Andrej Danko vyhlásil, že SNS podporí kandidáta strany Hlas-SD namiesto vlastnej nominácie. Tento krok zúžil okruh kandidátov na známe osobnosti.
V hre sú viaceré mená, medzi nimi aj jedna žena
Jedným z favoritov bol minister investícií Richard Raši, no jeho kandidatúra prináša problém, pretože nemôže vykonávať dve funkcie naraz. Cirner aj Štefančík preto navrhli alternatívy, ako Peter Žiga, Denisa Saková alebo Štátny tajomník Michal Kaliňák. Ak by sa Raši stal predsedom, musel by ho v ministerskej funkcii nahradiť Kaliňák, čo by si vyžadovalo koordináciu medzi premiérom, vládou a prezidentom.
Cirner poukázal aj na ďalší problém – ak by sa Raši vrátil do parlamentu, musel by ho opustiť jeden z náhradníkov strany Hlas-SD. Preto by jednoduchšou voľbou mohol byť Peter Žiga, ktorý je aktuálne povereným podpredsedom parlamentu.
Na zozname možných kandidátov figuruje aj Matúš Šutaj-Eštok, minister vnútra a predseda strany Hlas-SD. Cirner upozornil, že vedenie komplikovaného rezortu spolu s riadením strany si vyžaduje veľa času a energie, preto by prešiel na pozíciu predsedu parlamentu, kde by sa mohol viac venovať politike strany. Alternatívnym riešením by mohla byť aj Denisa Saková na čele parlamentu, čo by podľa Štefančíka mohlo prispieť k zmierneniu atmosféry na rokovaniach.
Podľa Cirnera by nový predseda parlamentu mohol nastúpiť už na nadchádzajúcej schôdzi 4. februára. Celý proces však môže skomplikovať rozdelenie hlasov v parlamente, najmä ak by skupiny ako Hlas rozumu (poslanci strany Hlas-SD okolo Samuela Migaľa) alebo Huliakovci nehlasovali s koalíciou. Táto neistota znamená, že výsledok voľby predsedu zostáva otvorený.
