Vedci konečne odhalili záhadu, ktorá sa skrývala za jedným z najpodivnejších nálezov v archeológii. V roku 79 n. l. sopka Vezuv zničila mestá na svojom úpätí neďaleko Neopolu a pohltila tisíce ľudí, ktorí sa ocitli v jej ničivom výbuchu. Medzi obetami bol aj človek, ktorého mozog sa po jeho smrti zmenil na organické sklo. Ako je to možné?
Vraždil mrak popola
Mohutná erupcia Vezuvu zachvátila Herculaneum a neďaleké Pompeje, kde žilo až 20 000 ľudí, informuje portál britskej národnej televízie bbc.com. Našli sa pozostatky asi 1 500 ľudí. Vedci si teraz myslia, že oblak horúceho popola zostúpil z Vezuvu ako prvý, čo pravdepodobne spôsobilo väčšinu úmrtí.
Nasledoval rýchlo sa pohybujúci prúd horúceho plynu a vulkanickej hmoty, nazývaný aj pyroklastický prúd, ktorý oblasť pochoval. Popol však zároveň nevídane zakonzervoval pozostatky budov (aj tie ľudské) a niektoré ich časti zostali doslova neporušené.
V roku 2020 vedci, ktorí skúmali pozostatky obetí erupcie v zničenom Herculaneu, objavili fascinujúci nález – kúsok sklenenej mozgovej hmoty v lebke jednej z obetí. Tento podivný objav vzbudil množstvo otázok: Ako sa ľudské tkanivo môže zmeniť na sklo? Doteraz to bolo nejasné, no nová štúdia prináša odpoveď.
Pozrite si fotky z Pompejí
Rýchla zmena extrémnych teplôt
Tím vedcov sa teraz podrobne venoval analýze týchto sklených úlomkov, ktoré sa nachádzali v lebke a mieche obete. Zistili, že mozog musel byť vystavený teplote minimálne 510 °C, pričom rýchle ochladenie spôsobilo, že sa tkanivo premenilo na sklo.
Tento proces sa pravdepodobne začal, keď na Herculaneum dopadol oblak horúceho prachu zo sopky.
Následné pyroklastické prúdy dosiahli teplotu až 465 °C, čo mohlo spôsobiť rýchly prechod z horúceho stavu do chladného. „Vitrifikácia, teda premena hmoty na sklo, závisí od rýchleho ochladenia, nie od extrémneho zahrievania,“ vysvetlil Guido Giordano, vulkanológ z Ríma, ktorý viedol štúdiu.
Prečo „len“ mozog?
Tento jav je jedinečný – prečo sa zmenil iba mozog a nie ostatné tkanivá? Odpoveď spočíva v tom, že vitrifikácia si vyžaduje, aby hmota obsahovala vodu. Kosti, ktoré majú len minimálne množstvo vody, sa preto nemohli premeniť na sklo.
Ostatné mäkké tkanivá, ktoré sa nachádzali v tele obete, pravdepodobne zničili vysoké teploty. Mozog však, obklopený ochrannou lebkou, sa nevyparil, ale podstúpil zaujímavý proces – zmenil sa na organické sklo.
Jediný prípad svojho druhu
Tento výnimočný nález predstavuje prvý známy prípad, kedy ľudské tkanivo prešlo prirodzenou vitrifikáciou. Predchádzajúce analýzy ukázali, že v zachovanom mozgu sa našli zvyšky neurónov a proteínov, čo ešte viac potvrdzuje, že ide o organické sklo.
Tento zaujímavý objav sa stáva kľúčovým dôkazom v štúdiách týkajúcich sa vplyvu extrémnych podmienok počas erupcie Vezuvu.
