Elon Musk sľúbil revolúciu: encyklopédiu, ktorá konečne prinesie „čistú pravdu“. Lenže jeho Grokipedia, poháňaná umelou inteligenciou, zatiaľ šíri nacistické mýty, vymýšľa si akademické tituly a preberá kremeľskú propagandu.
Sen o objektívnom poznaní sa rýchlo mení na digitálny chaos. Píše o tom aj ta3.com.
Keď miliardár koncom októbra spustil Grokipediu, vyhlásil vojnu „politicky zaujatej Wikipédii“, ktorú jeho fanúšikovia hanlivo prezývajú „Wokepedia“. Muskova vízia mala byť jednoduchá: jeho AI model Grok prečíta všetko – od vedeckých štúdií po internetové diskusie – a vytvorí z toho dokonalý, neutrálny výstup.
Realita prvých dní však podľa britského denníka The Guardian ukázala presný opak. Grokipedia nielenže kopíruje chyby z Wikipédie, ale k nim pridáva aj vlastné halucinácie a nebezpečné skreslenia.
Historik z Cambridgeu neveril vlastným očiam
Jedným z prvých „obetí“ novej encyklopédie sa stal renomovaný britský historik Richard J. Evans. Keď si otvoril heslo o sebe, zistil, že mu AI pripísala doktorát, ktorý nikdy nezískal, a funkcie, ktoré nikdy nevykonávala.
„Chatroomové príspevky majú rovnaký status ako seriózna akademická práca,“ posťažoval sa Evans pre The Guardian. Umelá inteligencia podľa neho nerozlišuje kvalitu zdroja, jednoducho „nasaje všetko“.
Ešte horšie dopadli historické fakty. Evans upozornil, že Grokipedia nekriticky opakuje lži nacistického ministra Alberta Speera, ktoré moderná história dávno vyvrátila. Podobne je na tom aj súčasnosť: ruskú inváziu na Ukrajinu opisuje slovníkom Kremľa ako „denacifikáciu“, krajne pravicové hnutie Britain First nazýva „patriotickou stranou“ a útok na Kapitol zľahčuje na „výtržnosti“. Grokipedia dokonca tvrdí, že rasistická konšpiračná teória o „výmene obyvateľstva“ má „empirické základy“.
Rýchlosť verzus pravda
Problém Grokipedie nie je len v chybách, ale v celom jej prístupe k poznaniu. Švédsky historik David Larsson Heidenblad to vidí ako stret kultúry Silicon Valley, kde je rýchlosť a objem dát dôležitejšia ako presnosť, s tradičnou vedou, ktorá si pravdu overuje pomaly a bolestivo. „Myslenie Silicon Valley je veľmi odlišné… Je to kultúra, kde je omylnosť vlastnosťou, nie chybou,“ tvrdí Heidenblad.
Kritici ako Peter Burke varujú, že anonymita textov generovaných AI im dodáva falošné zdanie autority. Andrew Dudfield z organizácie Full Fact zasa upozorňuje na nulovú transparentnosť: nikto nevie, z akých zdrojov Grok čerpal a kto (ak vôbec niekto) jeho výstupy kontroloval.
Ani Wikipédia nie je dokonalá, no má jednu výhodu
Samozrejme, ani Wikipédia nie je bez chýb. Profesor Taha Yasseri pripomína, že jej obsah odráža zloženie jej editorov. Grokipedia však tento problém nerieši, len ho automatizuje a zosilňuje, pretože sa učí presne z tých istých dát. Yasseri varuje, že AI vytvára nebezpečnú „ilúziu konsenzu“, ktorá umlčiava menšinové názory.
Zásadný rozdiel je však v motivácii. Kým Wikipédia je neziskový projekt tisícok dobrovoľníkov, Grokipedia je komerčný produkt Muskovej firmy xAI. A keď sa z pravdy stane tovar na predaj, riziko manipulácie rastie exponenciálne.
