Slovenským internetom už kolujú prvé zábery lesných úlovkov, hoci sa príroda len pomaly prebúdza zo zimného spánku. Nadšenie hubárov, ktorí v marcových dňoch vyrážajú do revírov, však naráža na triezvy pohľad odborníkov.
Vladimír Kunca z Technickej univerzity vo Zvolene brzdí prehnané očakávania a aktuálne nálezy označuje skôr za „prieskumníkov“ než za skutočný začiatok masovej sezóny. Píšu o tom aj tvnoviny.sk.
Na to, aby sa podhubie rozbehlo naplno, potrebujeme nielen vlahu, ktorej je nateraz dosť, ale najmä definitívny koniec nočných mrazov. V najteplejších okresoch si na pravú žatvu počkáme ešte minimálne týždeň či desať dní.
Jed v košíku nevidno, no v tele napácha spúšť
Mnohí sa v týchto dňoch pýšia úlovkami ušiakov obrovských, no mykológ pred ich konzumáciou dôrazne varuje. Tieto huby v sebe ukrývajú jed gyromitrín, ktorý dokáže zasiahnuť nervovú sústavu aj tráviaci trakt. Vladimír Kunca k tomu dodáva: „Neodporúčam ich zbierať, pretože pri niektorých ľuďoch, ktorí nemajú príslušné enzýmy, vyvolávajú ľahké otravy.“
Podobne zradný vie byť aj populárny smrčkovec český. Hoci ho mnohí považujú za bezpečnú jarnú pochúťku, u citlivejších jedincov môže vyvolať vracanie či nepríjemné hnačky.
Všeobecným pravidlom pre všetky jarné druhy zostáva fakt, že v surovom stave sú mierne jedovaté. Historické záznamy pri ušiaku obyčajnom dokonca uvádzajú prípady so smrteľným koncom. Práve preto je dôležité sledovať nielen mapu aktuálneho výskytu húb, ale najmä vlastné vedomosti o tom, čo si domov z lesa prinesiete. Riziko zámeny je v tomto období vysoké a daň za nepozornosť býva príliš drahá.
Labužníci za ne platia viac než za dubáky
Rozoznať bezpečnú delikatesu od rizikového dvojníka vyžaduje presné oko a znalosť anatómie. Zatiaľ čo smrčkovce sú už v lesoch, ich vzácnejší a chutnejší príbuzní, smrčky jedlé, sa v plnej sile ukážu až na prelome marca a apríla. Hlavný rozdiel hľadajte v mieste, kde sa klobúk stretáva s hlúbikom:
- Smrčkovec český: Klobúk je s nohou spojený len na úplnom vrchole a obe časti od seba oddelíte veľmi ľahko. Povrch klobúka tvoria skôr pozdĺžne ryhy.
- Smrčok jedlý: Celá huba tvorí jeden súvislý, dutý celok. Klobúk nie je len nasadený na stopke, ale plynule do nej prechádza a jeho povrch zdobia hlboké komôrky pripomínajúce včelí plást.
Vo Francúzsku či iných krajinách západnej Európy majú smrčky status kulinárskeho zlata. Ich hodnota po vysušení často prevyšuje aj tie najkrajšie dubáky. Kuchári ich milujú najmä v omáčkach k svetlému mäsu alebo ako aromatický doplnok do krémového rizota.
„Najmä vo Francúzsku majú sušené smrčky vysokú hodnotu, dokonca aj vyššiu než dubáky. Vo veľkom sa používajú ako súčasť omáčok s mäsom či ako doplnok do rizota,“ uzatvára Kunca. Ak teda plánujete jarnú hubársku výpravu, zamerajte sa na kvalitu a bezpečnosť, nie na kvantitu v košíku.
