Adela Vinczeová v rozhovore pre Nový Čas naznačila, že toto leto sa budú držať pri zemi:
- dva týždne strávia ako vedúci v detskom tábore,
- vyberú sa na niekoľko menších výletov,
- čas budú tráviť aj u starých rodičov, kam ich syn Max veľmi rád chodí,
- na exotickú dovolenku sa tento rok nechystajú.
„Veď musíme aj šetriť trošku teraz už,“ poznamenala známa moderátorka. Naznačila tak, že obdobie televízneho komfortu sa dočasne skončilo.
Zásadný obrat, ako sme už informovali, nastal v stredu 14. mája, keď Viktor Vincze oznámil, že po dvanástich rokoch opúšťa spravodajstvo. V Markíze pôsobil od roku 2013 a stal sa jednou z najviditeľnejších tvárí televízie – od moderovania Televíznych novín až po účinkovanie v šou Let’s Dance, ktorú mu však neskôr televízia zobrala. Po jeho odchode televíziu opustila aj Adela, ktorá dlhodobo patrila k najvyťaženejším osobnostiam stanice.
Z televíznych obrazoviek tak zmizli aj jej formáty ako 2 na 1 či Možné je všetko!. Napriek tomu, že ide o zmenu, ktorá sa môže dotknúť ich bežného fungovania, Vinczeovci si v minulosti vybudovali stabilné finančné zázemie. Podľa portálu Finstat dosiahla ich spoločnosť Adela, s.r.o., za obdobie rokov 2019 až 2023 tržby takmer 1,4 milióna eur a vykázala zisk cez 955-tisíc eur. Od roku 2022 je v nej spolumajiteľom aj Viktor.
Hádajú sa doma?
Aj keď na obrazovke pôsobí vždy profesionálne a vyrovnane, Adela Vinczeová priznáva, že v súkromí zažíva rovnaké emócie ako ktokoľvek iný, a to aj vrátane hnevu, frustrácie a vnútorných pochybností. V podcaste Na gauči s Nasklee sa moderátorka rozhovorila o svojom vnímaní materstva, emóciách aj o tom, prečo pre ňu genetika nehrá žiadnu úlohu.
Adela nikdy neprikladala dôležitosť biologickému prepojeniu. „Môj gén, moja krv – toto som nikdy v živote nepovažovala za dôležité,“ hovorí s nadhľadom. Priznáva, že túžba vidieť v dieťati svoju podobu jej bola cudzia: „Že by som chcela vidieť niekoho, ako sa na mňa podobá… chúďatko,“ dodala s úsmevom.
Naopak, v príchode ich syna Maxa vníma niečo magické – spojenie z iného, no zároveň blízkeho sveta: „Cítim, že je náš. Že to spojenie bolo niekde už dávno vymyslené. A že ho môžem pozorovať práve aj v tom, aký je iný. No také pekné dieťa by sme my s Viktorom nikdy nesplodili!“ zasmiala sa.
Napriek vonkajšiemu pokoju má Adela svoje limity. Priznáva, že emócie v nej občas vrú: „Nie som žiadny dalajláma. Niekedy mi naozaj vyletí tlak. Ale rýchlo sa prestanem hnevať, lebo si poviem, že neviem, čo za tým je,“ povedala s úsmevom. Najčastejšie však neobracia hnev voči iným – ale voči sebe: „Najčastejšie sa na seba hnevám, pretože si neviem určiť hranice. Napríklad aj pri dieťati, že ho nechám zájsť až tak ďaleko, že mi potom prdnú nervy. Vlastne ten prdnutý nerv je hnev na mňa, že som to nechala tak ďaleko zájsť,“
V domácnosti s Viktorom Vinczem sa občas vyskytnú dynamické výmeny názorov. No ako Adela hovorí: „Nebola by z toho úspešná telenovela.“ Ich hádky vraj skôr pripomínajú vášnivý rozhovor, než drámu. Aj vtedy však myslia na to, čo vníma ich syn Max. „Keď nás vidí diskutovať, prídem za Viktorom a objímem ho. Aby vedel, že je to len excitovaná konverzácia. A potom sa pred ním vždy udobríme,“ opisuje. Dôležité je, aby Max cítil, že konflikt je súčasťou vzťahu, ale dá sa z neho vyjsť zmierlivo.
