Príplatky za nočné zmeny či víkendy, prezentované ako benefit, sú v skutočnosti len kompenzáciou za fyzické vyčerpanie, zhoršené zdravie a narušené rodinné vzťahy.
Peniaze, ktoré sa v štatistikách tvária ako náklad pre firmy, sú v realite výsledkom tvrdej práce ľudí, ktorí vtedy, keď iní oddychovali, udržiavali chod spoločnosti.
Rozdiel medzi Slovenskom a Rakúskom sa výrazne prejavuje aj v kvalite služieb a života v regiónoch. Kým v rakúskych mestečkách bez problémov fungujú malé prevádzky s dobre plateným personálom, na slovenskom vidieku často ostáva len prázdnota alebo dominancia veľkých reťazcov. Kľúčom je kúpyschopnosť obyvateľstva. Ak ľuďom zvýšite mzdu len formálne, no zároveň im zdvihnete ceny energií a daní, nezískajú slobodu. Získajú len ďalšiu formu závislosti.
Čakanie na zmenu, ktorá neprichádza
Pokiaľ bude minimálna mzda vnímaná len ako nástroj politickej propagandy a nie ako etické minimum dôstojného života, Slovensko sa neposunie ďalej než k číslam v európskych štatistikách.
Rakúsko nie je úspešnejšie vďaka zázračným zdrojom, ale preto, že pochopilo jednoduchý princíp: bohatstvo štátu sa nemeria výškou zákonných tabuliek, ale spokojnosťou a reálnou životnou úrovňou jeho obyvateľov.
Suma 915 eur môže vyzerať pôsobivo v excelovských tabuľkách ministerstva, no v každodennej realite predstavuje skôr dôkaz toho, ako nízko sme si nastavili vlastné ambície. Nastal čas prestať sa utešovať porovnávaním s minulosťou a začať sa seriózne pozerať smerom za hranice. Cieľom by nemalo byť prežívanie, ale plnohodnotný život. A ten sa z deväťsto eurovej mzdy, bez ohľadu na počet príplatkov, jednoducho zabezpečiť nedá.
