Symbolicky, na výročie konca 2. svetovej vojny, konkláve kardinálov zvolilo nového Svätého Otca. Stal sa ním kardinál Robert Francis Prevost, ktorý si po svojom zvolení vybral meno Lev XIV. Zároveň je aj prvým pontifikom, ktorý pochádza zo Spojených štátov amerických. Pápež s dvojitým americko-peruánskym občianstvom má francúzsko-taliansky pôvod a ovláda hneď niekoľko jazykov. Otázkou však ostáva, či bude pokračovať v odkaze pápeža Františka a aj naďalej bude rozdelenú spoločnosť spájať. O začínajúcom pontifikáte Leva XIV. v relácii Téma s Petrom Bielikom diskutovali evanjelizátor a poslanec NR SR za KDH Branislav Škripek a evanjelický kňaz a poslanec PS Ondrej Prostredník.
Voľba Roberta Francisa Prevosta, ktorý prijal pápežské meno Lev XIV., prekvapila mnohých pozorovateľov. Hoci nebol hlavným favoritom, bol zvolený drvivou väčšinou hlasov kardinálov. „Favoritov bolo viac. Pietro Parolin bol síce v očiach mnohých favoritom, ale výsledok voľby ukázal, že kardináli hľadali niekoho iného. Táto voľba je podľa mňa kompromisom – po turbulentnom období pápeža Františka bolo treba niekoho, kto cirkev upokojí a bude budovať mosty,“ uviedol evanjelický teológ a poslanec Ondrej Prostredník.
Branislav Škripek z KDH však pripomenul, že výber Leva XIV. nebol až taký nečakaný: „Viedol už od prvého hlasovania a získal viac než sto hlasov zo 133. To znamená, že tam bola silná skupina, ktorá ho dobre poznala. Navyše, je to človek s obrovskou skúsenosťou z Latinskej Ameriky, ktorý dlhé roky pôsobil v Peru medzi chudobnými. Dokonca chodil bosý, aby sa priblížil ľuďom. A zároveň pozná aj Vatikánsku diplomaciu.“
Američan, no nie ako Trump
Pápež Lev XIV je síce Američan, no vo svojich postojoch a hodnotách je v ostrom kontraste s americkou politickou reprezentáciou. Ondrej Prostredník spomenul jeho verejný konflikt s americkým viceprezidentom J.D. Vancom. „Prevost ho v otázke migrácie veľmi správne teologicky usmernil. Použil známe podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a ukázal, že otázka nestojí tak, kto je tvoj blížny, ale komu ty môžeš byť blížnym. To bolo veľmi silné posolstvo,“ vyzdvihol Prostredník.
Škripek upozornil na zaujímavý detail, ktorý sa objavil ešte pred voľbou. „Na internete sa šírila upravená fotografia Donalda Trumpa v pápežskom rúchu. Dokonca ju zdieľal aj oficiálny kanál Bieleho domu. Mnohí to vnímali ako symbolické proroctvo. A naozaj – bol zvolený Američan. Ale úplne iný Američan, než Trump – sociálne citlivý, duchovne hlboký, teologicky konzervatívny,“ zdôraznil Škripek.
Augustiniánska spiritualita ako výzva pre konzervatívcov
Sociálne postoje Leva XIV zarezonovali už v jeho prvých prejavoch. Je členom augustiniánskeho rádu, ktorý kladie dôraz na spoločné vlastníctvo, vzdanie sa majetku a solidaritu s chudobnými. „To muselo, prepáčte za výraz, „ustreliť dekel“ konzervatívnym kruhom v USA, ktoré už pápeža Františka označovali za neomarxistu. Lev XIV. bude pre nich ešte väčšou výzvou,“ poznamenal Prostredník.
Zároveň však zdôraznil, že nový pápež teologicky zostáva v konzervatívnej línii. „V prvej homílii ostro odmietol predstavu, že Ježiš bol iba spravodlivý človek. Zdôraznil jeho božskosť a miesto v Najsvätejšej Trojici. Jeho posolstvá sú silne kresťanské, ale aj výsostne sociálne.“
Vatikán ako štát verzus duchovná moc
Diskusiu neobišla ani téma politickej moci Vatikánu a úlohy pápeža ako hlavy štátu. „Ako zástanca prísneho oddelenia cirkvi a štátu si myslím, že by bolo správne, ak by sa Vatikán vzdal politického rozmeru a zostal duchovnou autoritou,“ uviedol otvorene Prostredník. Škripek však oponuje: „Vatikán je štát so štruktúrou ako každý iný. Kardináli sú ako ministri, pápež je hlavou štátu. Pri svojich oficiálnych prejavoch však hovorí duchovné posolstvo, čo je správne. Ako by to bolo, keby nikto neprinášal do politického sveta jasné duchovné posolstvo o tom, že existuje vyšší princíp a Boh, ktorý chce hovoriť do záležitostí sveta?“
Veľkým motívom nového pápežského pontifikátu bude téma mieru a medzinárodnej spravodlivosti. „Som rád, že nový pápež otvorene povedal, že ruský útok na Ukrajinu je imperiálna agresia s cieľom získať územia. A rovnako jasne sa vyjadril k situácii v Gaze. Odsúdil násilie Hamasu aj vojenské zásahy Izraela. Zdôraznil, že obyčajní ľudia tam trpia z oboch strán,“ konštatoval Škripek. Prostredník doplnil: „Pápež nemá armádu, ale má moc slova. A slovo, ktoré povzbudzuje k dobru, je možno silnejšie než vojenská sila.“
Kultúrne rozdiely
Cirkev však podľa diskutujúcich nečelí len geopolitickým výzvam. Významnú časť diskusie venovali sociálnym nerovnostiam a rozdielom medzi globálnym Severom a globálnym Juhom. „Globálny Sever zápasí s otázkami ako uznávanie párov rovnakého pohlavia či prístup k sviatostiam pre rozvedených. Globálny Juh zase s témami ako polygamia,“ vysvetlil Prostredník. „V Afrike je polygamia prirodzenou súčasťou spoločnosti a keď niekto príjme kresťanstvo, ťažko sa mu vysvetľuje, prečo má poslať jednu alebo dve svoje manželky preč,“ vysvetlil.
Škripek upozornil, že cirkev by mala byť v týchto veciach trpezlivá a kultúrne citlivá. „To nie je o tom, že my z Európy budeme hovoriť Afričanom, ako majú žiť. Musíme chápať ich kultúru a hľadať cesty, ako im pomôcť a zároveň odovzdať podstatu evanjelia.“
Nevyriešené dedičstvo rasizmu a kolonializmu
Diskutujúci sa dotkli aj otázky rasizmu v cirkvi a predsudkov. „Keď som bol mladý, do našej dediny prišiel černoch z vedenia Svetovej federácie evanjelických cirkví. Ľudia si ho chceli doslova ohmatať. Dnes už máme inú skúsenosť, ale predstaviť si černošského pápeža je pre mnohých stále nemysliteľné,“ uviedol Prostredník. Škripek má však iný názor: „Cirkev vedie Ježiš Kristus a On dohliada, kto ju vedie. Najdôležitejšie je, aby sme Ho osobne poznali.“
Pápež František otvoril viaceré náročné témy – kolonializmus, klimatická zmena, cirkevné privilégiá – a Lev XIV. ich bude musieť ďalej riešiť. „Rozdiely medzi bohatým a chudobným svetom sú obrovské. Európa žije v luxuse, Afrika trpí chudobou. My sa zatiaľ tvárime, že to nie je náš problém,“ upozornil Škripek. Dodal aj konkrétny príklad: „Na Slovensku ešte nevidím konferencie, ktoré by hovorili o rozvoji Afriky. V Nemecku ich robia cirkevné organizácie bežne.“
Nová kapitola cirkvi
Obaja diskutujúci sa zhodli, že voľba Leva XIV. otvára novú kapitolu v dejinách katolíckej cirkvi. „Cirkev bude musieť hľadať rovnováhu medzi tradíciou a modernými výzvami. Očakávania sú veľké, ale verím, že nový pápež ich naplní,“ uzavrel Prostredník. Škripek na záver dodáva: „Sme svedkami historického momentu. Teraz je na Levovi XIV., aby naplnil očakávania a stal sa skutočným lídrom nielen pre katolíkov, ale pre celý svet. Je to šanca ukázať, že cirkev dokáže byť silná, odvážna a zároveň otvorená dialógu.“
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na našom YouTube
