Existuje predpoklad, že zmena klímy sa bude len zhoršovať, čo pravdepodobne prinesie viac „divného“ a meniaceho sa počasia.
Počasie v posledných rokoch prináša nečakaný prechod z extrému do extrému. Po výrazných zrážkach a povodniach prichádzajú dlhé epizódy suchého a horúceho počasia, na čo si príroda, a ani ľudia, nedokážu zvyknúť.
Bláznivé veci
Vďaka čoraz horšej predvídateľnosti svetovej klímy museli odborníci zaviesť termín „globálna podivnosť“. Rastúce priemerné teploty planéty vytvárajú extrémne počasie. Niektoré mestá zaznamenávajú protichodné poveternostné javy naprieč svetom.
Existuje predpoklad, že zmena klímy sa bude len zhoršovať, čo pravdepodobne prinesie viac „divného“ a meniaceho sa počasia, píše The Week.
„Globálna podivnosť“, tiež nazývané klimaticky divné počasie, je alternatívny termín ku globálnemu otepľovaniu, ktorý sa vzťahuje na to, ako môžu stúpajúce teploty spôsobiť rôzne druhy „čudných“ javov, ktoré si niekedy môžu protirečiť.
„Zvýšenie priemernej globálnej teploty povedie k najrôznejším bláznivým veciam – od horúčav a sucha na niektorých miestach po chladnejšie obdobia a prudšie búrky, intenzívnejšie záplavy, lesné požiare a úbytok druhov na iných miestach,“ povedal Thomas Friedman, ktorý tento termín spopularizoval v roku 2007 vo svojom stanovisku v The New York Times.
V rámci globálnej podivnosti na mnohých miestach v rovnakej lokalite dochádza ku klimatickým zmenám alebo extrémom v podobe protichodných poveternostných podmienok.
Mestá po celom svete zažili „suchá, ktoré vysušujú vodné zdroje, po ktorých nasledovali záplavy, ktoré zaplavili infraštruktúru, ničili sanitačné systémy a kontaminovali pitnú vodu,“ uvádza sa v novej správe WaterAid.
Klimatické zvraty v regiónoch
Iné regióny zažívajú klimatické zvraty. „Miesta zvyknuté na silné dažde teraz čelia suchám, zatiaľ čo historicky suché regióny teraz zápasia s neočakávanými záplavami.“
Výsledkom globálnej podivnosti a klimatických zmien je, že extrémne poveternostné javy sú čoraz silnejšie.
„Kamkoľvek sa pozrieme naprieč svetom, vidíme, že tieto poveternostné javy prevyšujú klimatické zmeny a vystavujú nás všetkých riziku,“ povedala klimatická vedkyňa Katharine Hayhoe.
Napríklad Los Angeles zažilo „dve veľmi vlhké zimy“, ktoré zabezpečili rast vegetácie a buriny. Potom nasledovalo „dlhé leto plné horúčav, ktoré túto vegetáciu vysušilo a poslúžilo ako palivo pre lesný požiar“. Mesto anjelov zažilo najhoršie lesné požiare vo svojej histórii.
Všeobecné globálne účinky klimatických zmien, ako sú zmeny teploty alebo stúpanie hladiny morí, boli väčšinou predvídateľné. To isté sa nedá povedať o miestnych podmienkach.
„Nemôžete len predpokladať, že každé miesto môže mať podobnú odozvu na otepľovanie atmosféry,“ povedal pre Reuters Michael Singer, profesor na Cardiffskej univerzite a jeden z autorov štúdie WaterAid.
„Nezáleží na tom, kto ste, či ste bohatý, alebo chudobný, či máte, alebo nemáte skvelú infraštruktúru,“ dodal.
Mestá čelia problémom
Je to o to ťažšie, že „nedostatok historických klimatických záznamov v niektorých oblastiach môže tiež sťažiť posúdenie vzorcov, pretože niekedy trvajú len niekoľko desaťročí a sú príliš riedke na zachytenie miestnych podmienok,“ uviedla SBS News.
Klimatické zmeny v mestách ohrozujú mnoho ľudských životov. „Mnohé mestá už čelia problémom s ochranou zásob vody, ochranou pred povodňami či odpadovou vodou, keďže populácia rýchlo narastá,“ uviedol The Guardian.
„Zohrievanie planéty to prebíja, pretože často starnúca infraštruktúra v bohatých krajinách je navrhnutá pre klímu, ktorá už neexistuje, a ďalšie klimatické extrémy robia zriadenie potrebnej infraštruktúry ťažším v krajinách s nízkymi príjmami.“
