Samosprávy na Slovensku čelia už druhý rok po sebe znižovaniu svojho podielu na dani z príjmov fyzických osôb, čo predstavuje kľúčový zdroj financovania miestnych služieb a projektov.
Únia miest Slovenska (ÚMS) preto vyzýva vládu, aby prehodnotila súčasný prístup ku konsolidačným opatreniam a zabezpečila, že zákonný podiel miest na tejto dani zostane zachovaný. V súčasnosti predstavuje tento podiel 55,1 %, čo ÚMS považuje za nevyhnutnú hranicu pre udržanie stability miestnych financií.
Predstavitelia miest zdôrazňujú, že konsolidačné rezervy by mali byť hľadané predovšetkým na strane štátnej správy, a nie medzi obyvateľmi či samosprávami. Po utorkovom mimoriadnom online rokovaní Republikovej rady sa primátori zhodli, že samospráva patrí k najstabilnejšej a najzodpovednejšej časti verejnej správy a nesmie byť trestaná za nedostatky štátnej politiky. Informovala SITA.
„Chápeme, že konsolidácia verejných financií je potrebná, no bremeno by mal najviac niesť ten, kto ho spôsobil – teda štát. Rok 2025 nebol rokom šetrenia na strane štátu, preto nemáme dôvod očakávať, že rok 2026 prinesie iný prístup,“ upozornil prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.
Konsolidačné opatrenia bez diskusie
Rybníček kritizoval aj spôsob, akým boli opatrenia navrhnuté. „Konsolidačný balík vznikol bez akejkoľvek diskusie so zástupcami samosprávy, zamestnávateľov či odborov. Takýto postup odhaľuje aroganciu a ignoranciu spolupráce kľúčových partnerov,“ uviedol. Podľa ÚMS má práve dlhodobé znižovanie podielu miest na DPFO výrazný dopad na mestské služby, infraštruktúru a rozvojové projekty.
Obmedzené možnosti miestnych daní a poplatkov
Primátori upozorňujú, že mestá majú obmedzené možnosti, ako kompenzovať znížený príjem z daní. Zvýšenie miestnych daní či poplatkov by podľa nich len zaťažilo obyvateľov, najmä menej majetných, drobných podnikateľov a živnostníkov, ktorí sú podľa ÚMS v súčasnom systéme konsolidácie najviac postihnutí.
„Konsolidačný balík neponúka žiadne stimuly ani jasnú víziu pre rozvoj miest a Slovenska ako celku. Jeho dopad je jednostranný a odrádza samosprávy od dlhodobej investičnej a rozvojovej politiky,“ dodáva Rybníček. ÚMS preto žiada vládu, aby pri príprave opatrení v budúcnosti aktívne konzultovala s predstaviteľmi miest a hľadala riešenia, ktoré nezaťažia obyvateľov a neohrozia stabilitu samospráv.
