V sanatóriu v Tatranskej Polianke vo Vysokých Tatrách v piatok slávnostne odhalili pamätnú tabuľu Dr. Michaelovi Guhrovi. Tento rok si totiž Tatranci pripomínajú 150. výročie narodenia a zároveň aj 90. výročie úmrtia tejto významnej osobnosti 20. storočia. Pri príležitosti odhalenia pamätného miesta to uviedla Eleonóra Kovalčíková, riaditeľka sanatória, ktoré nesie jeho meno.
Sanatórium vzniklo v roku 1907, v minulosti však nebolo zamerané len na liečbu pľúc. „Liečili sa tu anémie, štítna žľaza, psychické problémy, dokonca tu bol aj lazaret počas prvej svetovej vojny, pretože sa v tomto prostredí rany lepšie hojili,“ priblížila riaditeľka.
Guhr prišiel do Tatier pod vplyvom svojho strýka, stal sa spolumajiteľom a šéflekárom sanatória, ktoré premenil z neprosperujúcej turistickej základne na moderné liečebné stredisko tuberkulózy a basedowovej choroby. Riaditeľka popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove Zuzana Kollárová uviedla, že bol všestrannou a neprehliadnuteľnou osobnosťou. Zaslúžil sa najmä o rozvoj zimnej klimatickej liečby v horách. Jeho najznámejším pacientom bol básnik Jiří Wolker, spočiatku sa v Tatrách liečila najmä bohatá maďarská a nemecká klientela. Vďaka tomu získal Guhr dostatok zdrojov a v sanatóriu sa mohli liečiť aj chudobnejší.
„Počas hospodárskej krízy zamestnával v sanatóriu obyvateľov podhoria a takto zachránil ich rodiny pred chudobou,“ upozornila Kollárová s tým, že Guhr bol aj veľký filantrop a celý svoj majetok v podstate rozdal. Okrem iného sa zaslúžil tiež o propagáciu Tatier v zahraničí, či rozvoj športovania. Dal napríklad postaviť prvý lyžiarsky mostík na Slovensku a v Tatranskej Polianke sa konali v roku 1911 aj prvé medzinárodné preteky v zimných športoch.
Primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák pri príležitosti výročia priblížil, že mesto vzniklo ako kúpeľné stredisko pôvodne samostatných 15 osád. „Za rozvoj Tatier ako strediska cestovného ruchu vďačíme práve aj rodine Guhra, ktorý sa zaslúžil aj o propagáciu športov, ktoré tu majú dodnes svoje nezastupiteľné miesto. Som rád, že si pripomíname jeho dielo a odkaz, ktorý je dodnes živý – je to kúpeľná liečba a bohaté možnosti trávenia voľného času, čo sem každoročne láka milióny návštevníkov z celého sveta,“ skonštatoval primátor.
Sanatórium je od roku 2003 neziskovou organizáciou. V súčasnosti majú podľa riaditeľky ročne okolo 1700 pacientov, väčšinou ide o astmatikov, zariadenie sa špecifikuje na liečebnú starostlivosť pre nešpecifické pľúcne ochorenia. „Opodstatnenie naše existencie sa ukázalo práve v dobe covidovej a hlavne poscovidovej, keď k nám pacienti chodili s veľkými ťažkosťami a vracali sa od nás v omnoho lepšom stave,“ uzavrela Kovalčíková.
