Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobím, kedy by sa zamestnanec mal naplno venovať liečbe a regenerácii. Zákon mu pritom ukladá povinnosť dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom a zdržiavať sa na nahlásenej adrese.
Na druhej strane má však aj zamestnávateľ či Sociálna poisťovňa oprávnenie skontrolovať, či si svoje povinnosti plní. Problém nastáva vtedy, keď sa hranica medzi oprávnenou kontrolou a nadmerným zasahovaním do súkromia začne stierať. Informuje Život.
„Časť kontrol je vykonávaná náhodne, časť na základe preferencií vyplývajúcich z okolností práceneschopnosti. Prioritne sa napríklad snažíme kontrolovať podnety od zamestnávateľov,“ uvádza hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Kontrolóri počas práceneschopnosti zvyčajne sledujú, či pacient dodržiava odporúčania lekára, teda napríklad, či sa zdržiava doma a skutočne rešpektuje pokojový režim.
Okrem toho môžu preverovať aj ďalšie okolnosti, ktoré by mohli liečbu narúšať. Ide napríklad o zisťovanie, či osoba na PN nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá by bola v rozpore s predpísaným liečebným postupom, alebo či sa riadi všetkými pokynmi potrebnými na čo najrýchlejšie obnovenie pracovnej schopnosti. Informuje Finsider.
Rozdiel však nastáva medzi zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). Kým u zamestnancov je počas PN akákoľvek zárobková činnosť zakázaná, pri živnostníkoch sa samotný príjem neposudzuje. Znamená to, že živnostník síce môže mať v tomto období príjmy, no nesmie pritom porušovať svoj liečebný režim. Typickým príkladom je podnikateľ, ktorý vlastní predajňu – v čase PN môže obchod fungovať ďalej, ale predaj zabezpečuje jeho zamestnanec, nie on sám.
Povinnosti zamestnanca počas PN
Každý, kto je uznaný za dočasne práceneschopného, musí dodržiavať tzv. liečebný režim. Ide o súbor pravidiel, ktoré stanoví lekár podľa povahy ochorenia či úrazu. Zvyčajne to znamená dostatočný odpočinok, vyhýbanie sa nadmernej záťaži a dodržiavanie odporúčanej životosprávy. Súčasťou povinností je aj pobyt na adrese, ktorú pacient nahlási pri začatí PN. Ak sa odtiaľ potrebuje vzdialiť, napríklad kvôli vyšetreniu, kúpe liekov či krátkej prechádzke povolenej lekárom, musí to vedieť vopred odôvodniť.
Zamestnávateľ má možnosť preveriť, či zamestnanec počas PN naozaj dodržiava stanovený režim. Kontrola môže prebehnúť priamo na adrese nahláseného pobytu alebo na inom mieste, kde sa predpokladá, že sa zamestnanec zdržiava. Vstup do obydlia je však možný len s jeho súhlasom. Tak teda ak na dome či byte chýba zvonček alebo je nefunkčný, kontrolór nechá v schránke oznámenie o vykonaní kontroly, prípadne zvolí iný vhodný spôsob, ako poistenca informovať.
Zároveň ho poučí a vyzve, aby v stanovenej lehote odstránil prekážky, ktoré bránia riadnemu výkonu kontroly, a oznámil všetky podstatné skutočnosti súvisiace s jeho práceneschopnosťou. Ak poistenec býva v objekte, kde je prístup obmedzený, napríklad v novostavbe bez označenej schránky či so vstupnou rampou – je vhodné, aby o tom vopred informoval Sociálnu poisťovňu. Ako prevenciu môže poskytnúť aj svoje telefónne číslo, aby sa s ním kontrolór vedel skontaktovať a vykonať kontrolu bez komplikácií. V opačnom prípade, ak je kontrola znemožnená, hrozí poistencovi od pobočky Sociálnej poisťovne finančný postih.
Po prvých desiatich dňoch PN prechádza kontrolná právomoc na Sociálnu poisťovňu, pretože od tohto momentu nemocenské dávky vypláca štát.
Kto rozhoduje o vychádzkach počas PN?
Určovanie vychádzok patrí medzi povinnú súčasť liečebného režimu, ktorý musí dodržiavať každý zamestnanec na PN. O tom, či je možné pacientovi vychádzky povoliť, rozhoduje výlučne ošetrujúci lekár. Ten posudzuje, do akej miery zdravotný stav a povaha ochorenia umožňujú pohyb mimo domova.
Najčastejšie bývajú vychádzky nastavené v obmedzenom časovom rozsahu, napríklad štyri hodiny denne rozdelené do dvoch intervalov – často medzi 10.00 až 12.00 a následne medzi 14.00 až 16.00. Nie je to však pevne dané pravidlo, vždy záleží od konkrétneho prípadu a rozhodnutia lekára.
Ak lekár vychádzky povolí, musí ich presne zapísať buď do klasického tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo do elektronického záznamu (ePN). Zároveň ich uvádza aj do zdravotnej dokumentácie poistenca, aby bol dodržaný kompletný záznam o liečbe. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke
Koľko kontrol je primeraných?
Zákon nestanovuje presný počet kontrol počas PN. Platí však zásada, že kontrola má byť účelná a nesmie pôsobiť šikanózne. Ak sa zamestnávateľ rozhodne preverovať prítomnosť zamestnanca opakovane, mal by dbať na primeranosť a rešpektovať fakt, že nadmerné narúšanie súkromia môže negatívne ovplyvniť samotný proces liečby.
Diskutabilné sú najmä kontroly v skorých ranných hodinách, neskoro večer či cez víkend. Ak lekár predpíše maximálny pokoj a rehabilitáciu, neprimerané zásahy môžu vyvolávať psychický tlak a pocit, že sa zo zamestnanca stáva podozrivý či dokonca sledovaný človek.
Ako sa brániť proti nadmerným kontrolám
Ak má zamestnanec pocit, že kontroly prekračujú únosnú mieru, má možnosť upozorniť na to svojho zamestnávateľa písomnou formou. Môže deklarovať, že si je vedomý svojich povinností, no zároveň žiada, aby kontrola prebiehala spôsobom, ktorý nebude zbytočne zasahovať do jeho súkromia a ohrozovať priebeh liečby.
V prípade sporu môže pomôcť aj konzultácia s právnikom či obrátenie sa na inštitúcie, ktoré dohliadajú na dodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov.
Sankcie za nedodržanie liečebného režimu
Ak vznikne podozrenie, že poistenec nedodržiava liečebný režim určený lekárom, Sociálna poisťovňa má povinnosť preveriť všetky okolnosti. Do prešetrovania je zapojený samotný poistenec, ktorý musí poskytnúť svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam. Rovnako sa vyžaduje stanovisko ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdí alebo vyvráti, či pacient porušil pokyny týkajúce sa liečby. Až na základe zhromaždených informácií poisťovňa rozhodne, či došlo k porušeniu režimu. Informuje web Sociálnej poisťovne.
Ak sa potvrdí, že poistenec skutočne konal v rozpore s určenými pravidlami, prichádza o nárok na nemocenskú dávku.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
