Pri Rózsovej úprave hymny sa podľa producentky odkaz na kultúrne dedičstvo Slovenska vytráca. Vyjadrila sa aj k prístupu ministerstva kultúry v otázke nového aranžmánu hymny.
Dozvuky z novoročných osláv už odzneli, no okolo novej verzie štátnej hymny je stále obrovská diskusia. O polnoci 1. januára mohli Slováci po prvý raz počuť upravený aranžmán v podaní skladateľa Oskara Rózsu a Slovenskej filharmónie.
Návšteva s nožnicami na plech
Kým samotný dirigent neskrýval nadšenie, naprieč verejnosťou, a aj tou zahraničnou, sa šíria skôr negatívne pripomienky.
„Môj osobný príbeh s hymnou už bude asi navždy poznačený gučou v hrdle a slzami v očiach, s tým sa nedá nič robiť,“ napísal Rózsa na svojom profile na Telegrame.
Hnev vyjadril aj s údajným zásahom do kvality zvuku vo vysielaní Slovenskej televízie, kedy hymna znela oveľa horšie ako je jej nahratá verzia.
„Nakoľko sa potvrdila moja zlá predtucha, že sa niekto, koho je asi nutné navštíviť s nožnicami na plech, a lepšie sa mu pozrieť na nechty, pokúsi zasabotovať premiéru a poškodiť výslednú kvalitu zvuku, posielam vám nahrávku priamo odo mňa, tak ako má znieť.“
Samotná STVR sa voči obvineniam z marenia kvality zvuku ohradila. „STVR do zvukovej stopy nijakým spôsobom nezasahovala. Vizuálnu zložku, videoklip s krásami Slovenska, sme vytvorili v interných kapacitách STVR,“ povedala hovorkyňa STVR Andrea Pivarčová.
Hymna je zatiaľ dostupná len na platforme YouTube, a to dokonca v štyroch prevedeniach. Na stránkach ministerstiev vnútra a kultúry pritom mala byť už k dispozícii na bezplatné stiahnutie.
Prebiehajú technické úpravy, preto rezort žiada občanov o trpezlivosť. Zaujímavosťou je, že verzia hymny nie je ani na stránke úradu vlády, kde je stále k dispozícii len stará verzia. Podľa hudobných kritikov je súčasná verzia o tretinu pomalšia, než určuje zákon o štátnych symboloch. Na túto skutočnosť upozornil aj hudobný kritik Oliver Rehák.
Rezort kultúry nemá na to kompetenciu
K téme úpravy jedného zo štátnych symbolov sa vyjadrila aj producentka pôvodnej verzie hymny z roku 1992, Gabriela Húsková.
Pôsobila ako vedúca výrobného štábu v Hudobnej reakcii a mala na starosti zabezpečenie organizácie a zmluvných záležitostí okolo nahrávania novej verzie hymny pred troma desiatkami rokov, píše Nový čas.
„Požiadali sme o usmernenie Ministerstvo vnútra SR a jeho heraldickú komisiu. Ministerstvo zobralo na vedomie, že tento proces vzniku slovenskej hymny realizuje Slovenský rozhlas a Slovenská televízia (STV) v koprodukcii, avšak ku konkrétnej hudobnej úprave, alebo k tomu, aký hudobný skladateľ má hudobnú úpravu realizovať sa nevyjadrili, nemali na to kompetenciu. Preto Stanislav Bartovič, ktorý ako dramaturg zostavoval prvý deň televízneho vysielania samostatnej republiky kontaktoval popredných muzikológov prof. PhDr. Oskára Elscheka, DrSc. (riaditeľa Ústavu hudobnej vedy SAV) a tiež Mgr. art. Ladislava Kačica, PhD.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
