Roj zemetrasenia pri ostrove Santorini mesiac po tom, čo sa začalo, postupne ustupuje, informovali v pondelok grécki vedci, ktorí tento jav monitorujú.
Podmorské otrasy – niekedy zaznamenané len niekoľko minút od seba – viedli tisíce obyvateľov a pracovníkov k úteku zo známych miest na útesoch Santorini, ako aj z neďalekých ostrovov Ios, Amorgos a Anafi, informuje agentúra AP.
Školy zostávajú na týchto ostrovoch zatvorené už štvrtý týždeň a mnohé ďalšie obmedzenia sú stále v platnosti.
Vedci však uviedli, že ich úbytok zemetrasenia povzbudil. „Seizmická aktivita naďalej vykazuje postupný pokles, a to ako z hľadiska denného počtu zaznamenaných zemetrasení, tak maximálnej magnitúdy,“ uviedol Interdisciplinárny výbor pre riadenie rizík a kríz na Aténskej univerzite.
Bolo ich vyše 20-tisíc
Ako upresnil, od 26. januára do 22. februára zaznamenal viac ako 20 000 zemetrasení s magnitúdou 1 alebo vyššou.
Viacnásobné zemetrasenia, ktoré sa pripisujú prírodným tektonickým procesom, ako aj pohybom magmy pod morským dnom, dosiahli magnitúdu 5,3, ale spôsobili len malé škody.
Starosta Santorini Nikos Zorzos v pondelok vyhlásil, že od konca minulého týždňa sa na ostrov vrátilo niekoľko tisíc ľudí a vyzval vládne orgány, aby poskytli dodatočnú pomoc pri riešení rizík – vrátane kontroly padajúcich skál a inštalácie a opravy oplotenia svahov.
Dôsledok ľudskej činnosti?
Vedci sa domnievajú, že môže existovať súvislosť pohybu tektonických platní s vplyvom ľudskej činnosti a zmenou klímy. V roku 2011 austrálsky tím vyskúmal, že zosilnenie monzúnu v Indii zrýchlilo pohyb indickej tektonickej platne za posledných 10 miliónov rokov o 20 %.
Veľký podiel v tom má zohrávať aj topenie ľadovcov, tvrdí geofyzička Andrea Hampel z Ruhrskej univerzity v Nemecku.
So svojím tímom zistila, že váha veľkých ľadovcov na Zemi spomaľuje pohyb kontinentálnych platní. Tým, že dochádza k masívnemu topeniu Arktídy aj Antarktídy, tak sa môžu platne pohybovať rýchlejšie, čo spôsobuje zemetrasenia.
