Vývoj počasia v Európe v najbližších dňoch bude ovplyvnený opätovným návratom arktického chladu, ktorý sa po krátkom ústupe začína znovu presúvať smerom do strednej Európy. Studená vzduchová hmota, ktorá na začiatku januára spôsobila výrazné ochladenie na veľkej časti kontinentu, síce v uplynulom týždni ustúpila pod tlakom teplejšieho prúdenia, no úplne nezanikla. Po celý čas pretrvávala nad východnou Európou a v priebehu nasledujúceho týždňa sa začne opäť rozširovať západným smerom.
Počasie na Slovensku bude v najbližších dňoch výrazne ovplyvnené prílevom studenej vzduchovej hmoty, ktorej pôvod siaha až do severovýchodnej Európy a ázijskej časti Ruska. Ako upozorňuje SHMÚ, ochladenie sa prejaví nielen výraznými nočnými mrazmi, ale aj dennými teplotami, ktoré na viacerých miestach nevystúpia nad bod mrazu. Slovensko tak čaká séria takzvaných ľadových dní.
Meteorologická situácia v karpatskej oblasti je aktuálne formovaná rozsiahlym systémom tlakovej výše, ktorý do strednej Európy zasahuje od severovýchodu. Ide o okraj mimoriadne mohutnej tlakovej oblasti, ktorej jadro sa nachádza ďaleko na východe, nad ázijskou časťou Ruska v priestore východne od Uralu. Podľa údajov SHMÚ tento tlakový systém po svojom južnom okraji smeruje nad Balkán, Čierne more a karpatský región chladný, no zároveň veľmi suchý vzduch.
Suchá arktická vzduchová hmota sa už postupne dostáva aj nad územie Slovenska. Najvýraznejšie sa jej vplyv prejavuje na východe krajiny, kde dochádza k poklesu rosného bodu a k úbytku oblačnosti, čo je badateľné aj bez prístrojových meraní. Naopak, západné Slovensko a časť stredného Slovenska zostávajú zatiaľ mimo hlavného dosahu tohto prúdenia, čo sa prejavuje väčším množstvom oblačnosti a vyššou vlhkosťou vzduchu.
S postupujúcim ochladzovaním sa očakáva najmä zosilnenie nočných mrazov, ktoré môžu v niektorých regiónoch klesať výrazne pod mínusové hodnoty. Zároveň sa predpokladá, že na väčšine územia Slovenska sa vyskytnú dni, počas ktorých teplota ani v najteplejších hodinách dňa neprekročí nulu. Takéto podmienky môžu mať vplyv na dopravu, energetiku aj zdravotný stav obyvateľstva, na čo upozorňujú aj Televízne noviny TV Markíza.
Podobný vývoj sledujú aj zahraničné meteorologické zdroje. Portál Novinky.cz upozorňuje, že studený arktický vzduch, ktorý na začiatku januára zasahoval veľkú časť Európy, bol síce v uplynulých dňoch vytlačený teplejším prúdením, no z kontinentu úplne nezmizol. Pretrval nad východnou Európou a v najbližšom období sa začne opäť rozširovať smerom na západ.
Mínus tridsať v Rusku
V súčasnosti spôsobuje extrémne mrazivé podmienky najmä v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku, kde sa teploty miestami pohybujú až na hranici mínus tridsiatich stupňov Celzia. Podľa meteorologických modelov, na ktoré upozorňuje portál Severe Weather Europe, môže studená vzduchová hmota získať ďalšiu podporu zo Sibíri. To by znamenalo, že mrazivé počasie by sa nad Európou mohlo udržať až do konca januára.
Významnú úlohu v tomto vývoji zohráva aj polárny vír, teda rozsiahla atmosférická cirkulácia, ktorá za stabilných podmienok udržiava arktický chlad v blízkosti pólov. Ako vysvetľujú meteorologické analýzy Severe Weather Europe a ECMWF, jeho aktuálna nestabilita umožňuje prenikanie studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok.
Práve tento jav stojí za výraznými teplotnými výkyvmi, ktoré Európa zažíva počas tejto zimy. Laicky a jednoducho povedané to funguje takto:
Polárny vír si možno predstaviť ako obrovský „uzáver“ alebo ochranný kruh studeného vzduchu vysoko v atmosfére nad severným pólom. Keď je silný a stabilný, správa sa ako pokrievka na hrnci. Drží najväčší mráz zamknutý ďaleko na severe a do Európy sa dostáva len mierna zima.
Problém nastáva vtedy, keď sa tento „uzáver“ oslabí alebo rozkolíše. V takom prípade sa studený arktický vzduch prestane držať pokope a začne unikať smerom na juh. Jednoducho povedané, mráz si nájde cestičku z polárnych oblastí až k nám.
Práve to sa deje túto zimu. Polárny vír je nestabilný, a preto do Európy opakovane prúdi veľmi studený vzduch, ktorý spôsobuje náhle ochladenia, silné mrazy a veľké rozdiely medzi teplými a extrémne chladnými obdobiami. Výsledkom sú prudké teplotné výkyvy, na ktoré Európa v posledných rokoch nebola zvyknutá.
Stručne povedané: keď polárny vír „drží“, zima je miernejšia. Keď sa „rozpadne“, arktický mráz má otvorené dvere až k nám.
Podľa ďalších prognóz môže v druhej polovici januára dôjsť k ešte výraznejšiemu ochladeniu. Modelové výstupy ECMWF naznačujú možnú ďalšiu destabilizáciu polárneho víru v dôsledku presunu energie z tlakových systémov pri zemskom povrchu do vyšších vrstiev atmosféry. Tento proces by otvoril nové cesty arktickému vzduchu prúdiacemu zo Sibíri, ktorý by sa spojil s už prítomnou studenou vzduchovou hmotou nad Európou.
Pre Slovensko to znamená pokračovanie výrazne zimného charakteru počasia, s mrazivými ránami, suchým vzduchom a zvýšeným výskytom ľadových dní, ktoré môžu citeľne zasiahnuť do bežného fungovania krajiny aj každodenného života obyvateľov.
