Laická i odborná verejnosť sa ako každý rok v auguste môže tešiť na obľúbený meteorický roj Perzeidy. Jeho aktivita stúpa od konca júla a vyvrcholí v noci z 12. na 13. augusta.
Perzeidy sú malé prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle. Pri pozorovaní zdanlivo vyletujú z radiantu, ktorý leží v súhvezdí Perzea. Práve podľa toho dostali Perzeidy aj svoje meno. Popri vizuálnom zážitku sú meteory aj cenným zdrojom informácií. „Perzeidy a aj iné meteorické roje sú stále veľmi skúmané fenomény a v posledných rokoch sa záujem o túto oblasť astronómie zvyšuje. Je to tým, že cez častice rojov, takzvané meteoroidy, sa veľa dozvieme o ich materských telesách – kométach a asteroidoch, z ktorých pochádzajú. A tie sú pozostatkami po ranných štádiách vývoja Slnečnej sústavy,“ povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth, ktorý je vysokoškolským profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Kométa 109P/Swift-Tuttle objavená v roku 1862 pochádza z tzv. Oortovho oblaku, ktorý sa nachádza na hranici Slnečnej sústavy. S veľkosťou desiatich kilometrov patrí medzi obry vo svojej kategórii a okolo Slnka obehne raz za 133 rokov. Pozdĺž jej eliptickej dráhy sa nachádzajú častice kométy zväčša menšie než zrnká piesku. Keď Zem túto obežnú dráhu križuje, vletujú častice do jej atmosféry. Pri relatívne vysokej rýchlosti 59 kilometrov za sekundu sa zahrejú až na teplotu vyše 1600 stupňov a rýchlo zhoria vo výške 80 až 120 kilometrov nad zemou. Tento svetelný jav sa nazýva meteor. Častica, ktorá je jeho pôvodcom, sa nazýva meteoroid a pokiaľ teleso dopadne až na zemský povrch, ide o meteorit.
„Zatiaľ sme mali len málo medziplanetárnych sond pri asteroidoch a kométach a vzorky materiálu priamo odobratých z asteroidov a komét sa rátajú na prstoch jednej ruky. Na druhej strane poznáme takmer 1000 meteorických rojov a do atmosféry Zeme, takmer ako donáškou do domu, dostávame materiál zo stoviek týchto telies. Veľa o ich fyzikálnych vlastnostiach a zložení vieme zistiť už počas ich prchavého svetelného zániku,“ vysvetlil Tóth.
Aktivitu meteorických rojov zachytáva napríklad pozorovací systém AMOS, ktorý vznikol na pôde Astronomického a geofyzikálneho observatória (AGO) UK neďaleko Modry a jeho kamery sú rozmiestnené po celom svete. „A tak zatiaľ čo si ľudia niečo prajú pri padajúcej hviezde, ako sa meteory ľudovo nazývajú, my našimi systémami ako je AMOS, zisťujeme ich pôvod a súvis s vývojom Slnečnej sústavy,“ doplnil astronóm Juraj Tóth.
Čaro letnej noci
Perzeidy, alebo tiež Slzy svätého Vavrinca, sú obľúbené nielen preto, že sa ich pozorovanie spája s atmosférou letných nocí, ale tiež vzhľadom na pomerne vysokú výdatnosť. V ideálnych podmienkach možno vidieť 100 až 120 meteorov za hodinu, ich frekvencia však môže dosiahnuť aj dvojnásobok, teda okolo 200 za hodinu, čo sa udialo napríklad v roku 2016.
Maximálnu aktivitu dosiahnu Perzeidy v noci z 12. na 13. augusta medzi polnocou a 4. hodinou ráno. Pozorovanie bude tentoraz rušiť svetlo mesiaca, ktorý je krátko po splne (9. augusta) – vychádza 12. večer o 21.28 stredoeurópskeho letného času (SELČ) a zapadá na druhý deň až o 10.39 SELČ (údaj pre Bratislavu a okolie). Reálne tak bude možné vidieť 20 až 30 „padajúcich hviezd“ za hodinu. Na druhej strane je na 12. a 13. august priaznivá predpoveď počasia, podľa ktorej by mala byť jasná obloha.
