Investičná gramotnosť nie je totožná s finančnou gramotnosťou. Investičná gramotnosť je presne tá, ktorá poukazuje na to, či vedia Slováci ochrániť svoje peniaze pred infláciou a zhodnotiť ich.
Teda, ľudovo povedané, či vedia nechať peniaze pracovať za nich. Ukazuje sa, že na Slovensku táto zručnosť nielenže nerastie, ale dokonca stále upadá.
Peniaze pre Slovákov nepracujú
Ostatný prieskum ukázal, že vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Ich investičná gramotnosť poklesla druhý rok v rade a dostala sa na úroveň 94,4 bodu, čo znamená medziročný prepad o 4,7 bodu. Od východiskových 100 bodov z roku 2021 sa tak Index investičnej gramotnosti postupne vzďaľuje.
Po troch rokoch rastu zaznamenalo medziročný pokles aj susedné Česko. Z vlaňajších 116 bodov klesol v Česku index na aktuálnych 108,7 bodu. Stále však ide o oveľa lepší výsledok, než úvodných 101,8 bodu v roku 2021.
Starší ľudia rozumejú peniazom lepšie
Je to paradox, ale ukazuje sa, že staršia generácia vie svoje prostriedky zhodnotiť lepšie ako tá mladšia. To predstavuje výrazné riziká nielen pre ich dôchodky, ale aj celkové narábanie s peniazmi.
Najslabšie vedomosti majú ľudia vo veku 36 až 44 rokov, ktorí dosiahli iba 87,7 bodu (pred rokom 94,6 bodu). Najlepšie výsledky dosahuje aj naďalej najstaršia veková skupina 54 – 65 rokov (105,2 bodu), ale aj tu sa čísla zhoršili. Pozitívom je medziročné mierne zlepšenie najmladšej skupiny (18 – 26 rokov), no i tá s výsledkom 93,8 bodu výrazne zaostáva za číslami z prvého merania. Horšia je aj v porovnaní s mladými Čechmi, ktorí dosiahli až o 24,6 bodu lepší výsledok.
„Mladí ľudia musia v dnešnej dobe robiť zložité finančné rozhodnutia, spojené napríklad s plánovaním vlastného bývania, splácaním študentských pôžičiek alebo dlhodobým investovaním. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia, sú na kriticky nízkej úrovni. Táto situácia je aj odrazom nedostatočnej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Ukazuje sa, že výučba finančnej gramotnosti sa zrejme nezameriava na praktické situácie, ktoré by mladým mohli pomôcť v reálnom živote,“ upozorňuje Anetta Čaplánová, ktorá vedie Katedru ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Svoje vedomosti preceňujeme
Tak ako pri finančnej gramotnosti, tak aj pri tej investičnej si Slováci myslia, že rozumejú investovaniu viac, ako mu skutočne rozumejú. To predstavuje významné riziko, pretože tým pádom sú náchylnejší na podvody a špekulatívne investície, ktoré ich vo výsledku môžu pripraviť o peniaze.
Opäť platí, že ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím. Najmenej vo svoje schopnosti verí najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla najlepšie výsledky.
„Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ľudia, ktorí majú o svojej finančnej gramotnosti horšiu mienku, sa totiž skôr poradia s odborníkmi než niekto, kto si o sebe mylne myslí, že problematiku zvláda,“ upozorňuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Problémy ešte len prídu
Investičná gramotnosť sa negatívne prejaví až v dlhodobom horizonte ľudí a ich domácich rozpočtov. Zhruba tri štvrtiny Slovákov správne rozumejú inflácii, vzťahu výnos–riziko a rozdielu medzi sporením a investovaním. Zložitejšie témy im však robia problémy. Hmatateľne zostupný trend dosiahli Slováci najmä v oblasti menových kurzov a zloženého úročenia, ktorému rozumie necelá tretina respondentov (29 %), ešte v roku 2021 to bola polovica.
„Nepochopenie princípu zloženého úročenia pritom znamená, že ľudia môžu mať problémy nielen pri porozumení zhodnocovania vkladov, ale ťažkosti im môže robiť aj pochopenie splátok úverov. V rovnomerných splátkach sa totiž mení pomer úrokov k splácanej istine úveru. To by mali vedieť najmä mladí ľudia, ktorí majú alebo budú mať hypotéku na bývanie. Ďalšou oblasťou je schopnosť vypočítať reálnu hodnotu budúcich úspor. Túto problematiku často neovládajú ani samotní pedagógovia vyučujúci finančnú gramotnosť na stredných školách,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka, nezávislý ekonóm s dlhoročnou bankovou a pedagogickou praxou na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Mladšia generácia sa tak sama vystavuje riziku, že v budúcnosti sa vďaka zlým rozhodnutiam z nevedomosti pripraví o peniaze. Ide o paradox doby, pričom mladšie ročníky chcú zarábať stále viac, ale narábať s peniazmi nevedia.
