Slovensko v rebríčku slobody tlače Reportérov bez hraníc spadlo na 38. miesto z vlaňajšej 27. pozície. Organizácia tento stav pripisuje najmä nástupu vlády Roberta Fica. Z piatich sledovaných indikátorov sa totiž najviac zhoršil ten politický.
„Od parlamentných volieb v roku 2023, kedy sa k moci vrátil premiér Robert Fico, vláda zámerne vytvára nepriateľské prostredie pre nezávislú žurnalistiku, ktorú ohrozujú politické a ekonomické zájmy vo verejných aj súkromných médiách,“ konštatujú Reportéri bez hraníc v úvode hodnotenia situácie s médiami na Slovensku.
Politický tlak a ekonomické limity
Organizácia sídliaca v Paríži pritom hovorí o politickom tlaku na televíziu Markíza. Rovnako tak negatívne vníma zrušenie verejnoprávnej RTVS a jej premenovanie na STVR s cieľom zmeniť vedenie tohto média. Tiež spomína skupinu Penta, ktorá po kúpe Nového času vlastní už dva najväčšie bulvárne denníky.
Okrem politického indikátora je tak pre slovenské médiá problémom aj ten ekonomický. Reportéri bez hraníc poukazujú na to, že niekoľko významných médií vlastní malá skupina oligarchov, zatiaľ čo financovanie STVR je stále zraniteľné politickým vplyvom. Organizácia síce konštatuje, že rastie množstvo menších médií vďaka podpore verejnosti cez digitálne predplatné, ale obmedzená veľkosť tohto trhu podľa nej brzdí financovanie kvalitného spravodajstva.
Právo, bezpečnosť a spoločnosť
Sloboda médií na Slovensku tak ťaží najmä z priaznivého právneho rámca. Organizácia pritom spomína najmä dôvernosť novinárskych zdrojov, transparentnosť vlastníctva a financovania médií. Zároveň však pripomína, že vláda obmedzila prístup k verejným informáciám a plánuje zaviesť ďalšiu legislatívu, ktorá okliešti slobodu médií.
Pri indikátore bezpečnosti sa opäť vracia k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Reportéri bez hraníc uvádzajú, že „dvaja páchatelia a dvaja sprostredkovatelia síce boli odsúdení, ale údajný strojca, podnikateľ Marian Kočner, bol dvakrát oslobodený“.
Organizácia tiež uvádza, že slovenská spoločnosť je prevažne konzervatívna, zatiaľ čo veľká časť médií je orientovaná liberálne. To podľa nej spôsobuje napätie v spoločnosti. Poukazuje najmä na to, že „novinári, a najmä ženy, sú online kritizovaní a niekedy aj napádaní za informovanie o genderových otázkach a sexuálnom obťažovaní“.
Porovnanie s ostatnými štátmi
Pred Slovenskom sú na tom zo susedných krajín lepšie Česko (10. miesto), Rakúsko (22. miesto) a Poľsko (31. miesto). Horšie sa umiestnili Ukrajina (62. miesto) a Maďarsko (68. miesto). Naši severní susedia si pritom po zmene vlády výrazne polepšili, keď po nástupe premiéra Donalda Tuska sa vyšvihli o 16 priečok nahor. Podobne o 10 miest sa posunulo aj Rakúsko.
„Situácia v oblasti slobody médií vo svete je v roku 2025 na historickom minime,“ poukazujú Reportéri vo svojej analýze. Európu naďalej považuje za región, kde môžu novinári informovať najslobodnejšie. Región Blízkeho východu a severnej Afriky zostáva pre novinárov najnebezpečnejším a v Pásme Gazy izraelská armáda podľa organizácie masovo ničí novinársku prácu.
Podmienky boli hodnotené ako „dobré“ len v siedmich krajinách na svete, všetky sú v Európe. Už tradične je to najmä na severe starého kontinentu. Rebríčku kraľuje Nórsko, za ním je Estónsko či Holandsko a zvyšné škandinávske štáty – Švédsko, Fínsko a Dánsko.
Na opačnom konci sú už tradične krajiny ako Afganistan, Irán, Sýria, Čína, Severná Kórea a na poslednom mieste rebríčka slobody tlače je Eritrea.
