Globálna klíma nás neprestáva prekvapovať a po minuloročnom, najteplejšom júli v histórii, prichádza mierna úľava. Tento rok bol zaznamenaný tretí najhorúcejší júl od začiatku meraní. Aj keď Slováci zažili skôr chladné a daždivé počasie, svetová štatistika ukazuje, že klimatická kríza pokračuje.
Podľa dát z európskej klimatickej služby Copernicus dosiahla priemerná globálna teplota v júli +16,68 °C, čo prekonáva dlhodobý priemer z rokov 1991 – 2020 o +0,45 °C. V porovnaní s predindustriálnou érou bola teplota vyššia až o 1,25 °C. Tento výsledok je síce nižší než minuloročný rekord, no jasne potvrdzuje, že Zem sa naďalej otepľuje.
Extrémne prejavy počasia po celom svete
Kým niektoré miesta na Zemi zažívali mrazivé anomálie, iné sa doslova topili v horúčavách. Najväčšie šoky priniesli severské štáty ako Švédsko a Fínsko, kde sa objavili masívne vlny horúčav, ktoré sú pre túto oblasť nezvyčajné. Naopak, juhovýchodná Európa sa borila s ničivou kombináciou horúčav a rozsiahlych lesných požiarov, pričom Turecko zaznamenalo rekordných +50,5 °C.
Globálne horúčavy sužovali aj Áziu, predovšetkým Himaláje, Čínu a Japonsko. Na druhej strane, chladnejšie počasie než býva zvykom zaznamenali niektoré časti Antarktídy, Severnej a Južnej Ameriky, Indie a Austrálie.
Carlo Buontempo, riaditeľ služby Copernicus, poznamenal, že aj napriek ukončeniu série rekordov klimatická zmena pretrváva a jej dôsledky sú jasne viditeľné v podobe extrémnych horúčav a ničivých povodní.
Horúčavy, povodne a rekordy
Júl ukázal svoju silu po celom svete. V Perzskom zálive, Iraku a po prvýkrát aj v Turecku sa teploty vyšplhali nad 50 °C. To ale nie je všetko. V Číne a Pakistane si ničivé prívalové dažde vyžiadali stovky obetí, zatiaľ čo v Španielsku si horúčavy vybrali svoju daň a zomrelo viac ako tisíc ľudí. Podľa TASR na základe informácii agentúry AFP zaznamenalo najmenej 11 krajín najteplejší júl za posledných 50 rokov. Patria medzi ne napríklad Čína, Japonsko, Malajzia či Brunej.
Buontempo varuje: Ak sa neprebudíme, bude to horšie!
Hlavným vinníkom tohto klimatického chaosu je podľa odborníkov spaľovanie ropy, uhlia a zemného plynu. Riaditeľ služby Copernicus, Carlo Buontempo, varuje, že ak ľudstvo rýchlo nezníži emisie, môžeme očakávať nielen nové teplotné rekordy, ale aj zhoršovanie ich ničivých následkov. Je najvyšší čas konať, inak bude neskoro.
Služba Copernicus, spravovaná Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia, pravidelne monitoruje a analyzuje globálne klimatické zmeny. Jej mesačné správy poskytujú dôležité údaje o teplotných trendoch, stave ľadovej pokrývky a hydrologických zmenách. Tieto informácie sú kľúčové pre pochopenie toho, ako sa naša planéta mení.
