Cestovanie by malo byť o objavovaní, spoznávaní kultúr a rešpekte voči navštíveným miestam. Namiesto toho sa však niektoré dovolenkové destinácie menia na smutné obete „suvenírového turizmu“. Európske mestá čelia nepríjemnému trendu – čoraz viac návštevníkov si z ciest odnáša nie len spomienky, ale aj časti samotného mesta.
Bruggy pod tlakom turistov: miznú celé kusy dlažby
Jedným z miest, ktoré najnovšie bije na poplach, je belgické historické mesto Bruggy. Návštevníci si okrem pohľadníc a čokolády odnášajú aj… dlažobné kocky. Podľa miestnych úradov zmizne mesačne až 70 kameňov, čo nielen zvyšuje náklady na údržbu, ale predstavuje aj riziko pre chodcov. Zástupca mesta Franky Demon upozorňuje, že oprava jedného štvorcového metra historickej dlažby môže stáť až 200 eur. Píše magazín Pluska.
„Prosíme turistov, aby si tieto kamene neodnášali. Sú súčasťou histórie, po ktorej kráčate,“ vyzýva Demon. Bruggy, známe svojou gotickou architektúrou, romantickými kanálmi a úzkymi dláždenými uličkami, sú už od roku 2000 na zozname svetového dedičstva UNESCO. Každý chýbajúci kameň tak znamená drobnú, no citeľnú trhlinu v zachovanej stredovekej mozaike mesta.
Nie sú v tom sami: Sardínia prišla o tony piesku
Bruggy však nie sú jediným miestom, ktoré čelí takémuto „suvenírovému vandalizmu“. Taliansky ostrov Sardínia má podobnú skúsenosť – tam si turisti vo veľkom odnášajú piesok z pláží. V roku 2021 úrady zaznamenali, že z ostrova zmizlo viac ako šesť ton piesku v priebehu len niekoľkých mesiacov. Pritom jeho odnášanie je už od roku 2017 oficiálne nelegálne.
Sardínsky piesok je často jemný, biely alebo ružovkastý, a preto sa stáva atraktívnym cieľom. Niektorí návštevníci ho ukrývajú v batožine ako „exotickú spomienku“, iní ho zverejňujú na sociálnych sieťach ako raritu. Úrady však nezaháľajú – viacerým turistom boli udelené pokuty vo výške stoviek eur.
Kliatba z Pompejí: Keď suvenír prináša smolu
S nelegálnym zberom historických predmetov sa spája aj jeden nečakaný príbeh. Kanaďanka, ktorá si z talianskych Pompejí v roku 2005 odniesla niekoľko kúskov starovekých artefaktov, ich po pätnástich rokoch anonymne vrátila. Tvrdila, že jej prinášali smolu a verí, že boli prekliate.
„Odvtedy, čo som ich vzala, ma prenasleduje nešťastie – dvakrát som ochorela, prišla som o prácu aj o manželstvo,“ písala v sprievodnom liste. Pracovníci múzea boli šokovaní, no zároveň ocenili, že predmety sa vrátili tam, kam patria.
Ako riešiť problém s miznúcimi pamiatkami?
Mestá a úrady dnes zvažujú viaceré prístupy, ako chrániť svoje kultúrne dedičstvo pred neetickým správaním turistov:
História by mala byť chránená, nie rozkrádaná po kúskoch. A možno stačí len jedno – viac rešpektu.
