Hepatitída typu A sa opäť šíri Slovenskom – najnovšie zasiahla aj pracovisko Úradu vlády SR na Námestí 1. mája v Bratislave. Úrady ubezpečujú, že situáciu majú pod kontrolou a prijali všetky potrebné opatrenia. Odborníci však upozorňujú, že ide o súčasť širšieho trendu – počet nakazených v krajine v posledných mesiacoch citeľne stúpa.
Na jednom z pracovísk Úradu vlády SR v Bratislave bol potvrdený výskyt hepatitídy typu A. Informáciu potvrdil tlačový odbor úradu s tým, že okamžite boli prijaté všetky nevyhnutné protiepidemické opatrenia podľa pokynov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave.
Zamestnanci boli zároveň poučení o hygienických postupoch a prevencii, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy. „Úrad vlády sa riadi odporúčaniami RÚVZ a situáciu aktívne monitoruje,“ uviedol hovorca úradu.
Hygienici nariadili dezinfekciu a kontrolu zariadení
Podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva SR prijal RÚVZ v Bratislave viacero konkrétnych opatrení – dezinfekciu sociálnych zariadení chlórovými prípravkami, doplnenie dezinfekčných prostriedkov a čistenie stolového riadu a príborov v spoločnom stravovacom zariadení.
Takéto zásahy majú minimalizovať riziko prenosu ochorenia, ktoré sa šíri najmä kontaktom s kontaminovanými predmetmi, vodou alebo potravinami.
Vírus hepatitídy A sa prenáša najmä fekálno-orálnou cestou – teda prostredníctvom kontaminovaných rúk, predmetov, vody či jedla. Ak si infikovaná osoba po použití toalety nedostatočne umyje ruky, môže vírus preniesť na potraviny alebo povrchy, ktorých sa dotýkajú ďalší ľudia. Preto sa chorobe ľudovo hovorí „žltačka špinavých rúk“. K nákaze dochádza najčastejšie v prostrediach, kde je obmedzený prístup k pitnej vode a hygiene.
Ako sa ochorenie prejavuje
Prvé príznaky sa zvyčajne objavia 2 až 6 týždňov po nakazení. Spočiatku sú nešpecifické – podobajú sa chrípke: únava, teplota, nechutenstvo, nevoľnosť či bolesti brucha.
Postupne sa však pridáva žlté sfarbenie pokožky a očných bielok, tmavý moč a bledá stolica – typické znaky žltačky.
Mnohí pacienti, najmä deti, môžu mať len veľmi mierne alebo žiadne príznaky, čím sa stávajú nevedomými prenášačmi.
U starších alebo chronicky chorých ľudí však môže byť priebeh závažný a vo výnimočných prípadoch viesť až k úmrtiu.
Prevencia a očkovanie zostávajú najúčinnejšou ochranou
Najspoľahlivejším spôsobom, ako sa chrániť, je očkovanie proti hepatitíde A. Dve dávky vakcíny podané v intervale 6 až 12 mesiacov zabezpečujú dlhodobú, často celoživotnú imunitu.
Očkovanie je odporúčané najmä ľuďom vo zvýšenom riziku – cestovateľom, zdravotníkom, osobám s ochoreniami pečene, ale aj deťom z marginalizovaných komunít.
Na Slovensku je toto očkovanie pre rizikové skupiny hradené zo zdravotného poistenia, napriek tomu je miera zaočkovanosti stále nízka, čo prispieva k pretrvávaniu infekcie. Odborníci zdôrazňujú, že aj jednoduché hygienické návyky môžu výrazne znížiť riziko nákazy.
Kľúčové je dôkladné umývanie rúk mydlom a vodou, používanie čistej pitnej vody a vyhýbanie sa konzumácii surových alebo nedostatočne tepelne spracovaných potravín v rizikových oblastiach.
Vzdelávanie verejnosti, pravidelné informovanie komunít a podpora očkovania sú podľa hygienikov nevyhnutné na to, aby sa predišlo väčším ohniskám nákazy.
Liečba: špecifický liek neexistuje
Na hepatitídu A neexistuje priamy liek. Liečba je podporná – zameraná na zmiernenie príznakov a regeneráciu pečene. Pacientom sa odporúča kľudový režim, dostatok tekutín a šetriaca diéta.
Väčšina nakazených sa vylieči v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Smrtnosť je nízka, menej než jedno percento, no riziko komplikácií stúpa s vekom a pridruženými ochoreniami.
Včasná diagnostika a zodpovedný prístup k liečbe sú preto kľúčové.
Aj keď je výskyt hepatitídy typu A na Úrade vlády izolovaný prípad, odborníci pripomínajú, že vírus sa na Slovensku šíri viac než po minulé roky. Hygienici situáciu monitorujú, no úspech závisí najmä od jednotlivcov – na dodržiavaní hygieny a ochote dať sa zaočkovať.
