Niektoré výživové pravidlá sa tradujú celé generácie – ako keby boli vytesané do kameňa. Lenže veda postupuje vpred a s ňou aj poznanie o tom, čo skutočne prospieva nášmu telu. Mnohé zaužívané predstavy o „zdravom“ stravovaní dnes odborníci označujú za nepresné, skreslené alebo úplne chybné. Pozrite sa, ktoré mýty prežili len vďaka zjednodušeniam a opakovaniu, nie pravdivosti.
Kultúra zdravého životného štýlu sa dnes nachádza na každom kroku – v reklamách, na sociálnych sieťach, v supermarketoch aj medzi rečami kolegov. Často sa však stáva, že čím viac informácií máme k dispozícii, tým ťažšie sa orientujeme v tom, čo je skutočne správne. Mnohé odporúčania, ktoré pôsobili logicky alebo sa šírili ústnym podaním, dnes vedci vyvracajú ako mýty. Informuje magazín Pravda.
Problémom pritom nie je len ich nepresnosť – niektoré môžu viesť k zbytočnému obmedzovaniu, strate živín či dokonca k narušeniu rovnováhy v tele. Vybrali sme preto sedem najčastejších výživových omylov, ktoré sa v spoločnosti stále držia, hoci vedecké poznatky hovoria niečo celkom iné.
1. Cukry a priberanie: nie všetky sacharidy sú rovnaké
Je rozšírené presvedčenie, že ak chcete schudnúť, musíte sa vzdať všetkých sacharidov. Tento mýtus stojí na nepochopení rozdielov medzi jednoduchými a komplexnými sacharidmi. Kým tie jednoduché (napr. v sladkostiach) spôsobujú rýchle zvýšenie hladiny cukru v krvi a následný útlm, komplexné sacharidy – ako celozrnné pečivo, zelenina či strukoviny – poskytujú telu energiu a sú bohaté na vlákninu.
Portál Eufic upozorňuje, že vyradenie sacharidov môže viesť k nedostatku dôležitých živín a negatívne ovplyvniť trávenie.
2. Tuky nie sú zlo, záleží na ich druhu
V 90. rokoch zažil tuk masívnu očierňovaciu kampaň. Dnes už vieme, že nejde o jednu homogénnu skupinu. Zatiaľ čo transmastné kyseliny a nadbytok nasýtených tukov môžu zvýšiť riziko srdcových ochorení, nenasýtené tuky majú úplne opačný efekt – pomáhajú chrániť srdce, podporujú vstrebávanie vitamínov a ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu.
Nájdeme ich napríklad v avokáde, orechoch, semenách či kvalitných rastlinných olejoch.
3. Bezlepková diéta nie je automaticky zdravšia
Bezlepková diéta je nevyhnutnosťou pre ľudí s celiakiou alebo gluténovou senzitivitu. Avšak u zdravých ľudí bez diagnózy nejde o zdravšiu alternatívu. Vyradením lepku často dochádza k zníženiu príjmu vlákniny a vitamínov skupiny B, ktoré sa prirodzene vyskytujú v celozrnných obilninách obsahujúcich lepok.
4. Večera o deviatej? Pokojne si ju doprajte
Mýtus o tom, že „po šiestej už nejedz“ pretrváva, no vedecké dôkazy tomu nezodpovedajú. Telo neukladá kalórie automaticky na tuk len preto, že je večer. Kľúčom k udržaniu váhy je rovnováha medzi príjmom a výdajom energie počas celého dňa.
Večerné jedlo teda nemusí byť problém, pokiaľ nejde o kalorické prejedanie a nezdravé výbery.
5. Detox: realita alebo marketingový trik?
Takzvané „detox kúry“ sľubujú očistu organizmu, no odborníci sa zhodujú – neexistuje dôkaz, že by telu poskytovali akýkoľvek reálny prínos. Pečeň a obličky sú prirodzené detoxikačné orgány, ktoré si s bežným množstvom škodlivín poradia samy. Oveľa efektívnejšia ako „šťavová očista“ je dlhodobo pestrá a výživná strava.
6. Nízky obsah tuku = zdravé? Omyl
Produkty označené ako „nízkotučné“ často obsahujú viac cukru, soli alebo prídavných látok, aby si zachovali chuť. Výsledkom je paradox: produkt má síce menej tuku, ale celkovo horšiu výživovú hodnotu než jeho plnotučná verzia.
Riešením je čítať etikety a zamerať sa na celkové zloženie, nie len na „tuk“ ako izolovaný parameter.
7. Spracované = škodlivé? Nie vždy
Nie všetko, čo je spracované, musí byť automaticky zlé. Spracovanie môže zahŕňať aj užitočné techniky, ako mrazenie či konzervovanie, ktoré uchovávajú živiny. Rozdiel je medzi minimálne a vysoko spracovanými potravinami. Zatiaľ čo mrazená zelenina či konzervovaná fazuľa môžu byť zdravé a praktické, vysoko priemyselne spracované potraviny s vysokým obsahom cukru a soli by sme mali obmedzovať.
V ére internetu a sociálnych sietí je ľahké uveriť výživovým „zaručeným pravdám“, ktoré znejú jednoducho. Lenže zdravé stravovanie nie je o extrémoch ani zázračných riešeniach. Je to o rovnováhe, rozumných rozhodnutiach a dôvere v overené poznatky, nie v mýty, ktoré prežili len silou tradície.
