V sobotu (21. júna 2025) o 4:42 hod. nastane letný slnovrat. Ide o magický moment, keď začína astronomické leto a my zažijeme najdlhší deň a najkratšiu noc v roku. Kým severná pologuľa sa kúpe v svetle, v niektorých oblastiach Slnko vôbec nezapadne. Tento výnimočný deň má nielen vedecký, ale aj historický a duchovný význam.
Letný slnovrat je špeciálnym okamihom, kedy sa začína astronomické leto. Slnko stojí najvyššie na oblohe a jeho lúče dopadajú kolmo na obratník Raka. Na severnej pologuli tento jav obvykle nastáva 20. alebo 21. júna, no výnimočne môže pripadnúť aj na iný dátum. Na južnej pologuli v tom istom čase nastáva presný opak, zimný slnovrat.
Polárny deň a viac než 16 hodín svetla
V čase slnovratu je severný pól maximálne naklonený k Slnku, čo znamená dlhý deň a krátku noc, píše portál imeteo.sk. Čím viac sa pohybujeme na sever, tým je deň dlhší. Za severnou polárnou kružnicou dokonca Slnko vôbec nezapadá – nastáva polárny deň.
V Bratislave vyjde v deň slnovratu Slnko o 4:51 a zapadne o 20:55, čo znamená 16 hodín a 4 minúty denného svetla. V Košiciach si užijeme ešte o čosi viac – od 4:32 do 20:41, teda 16 hodín a 9 minút. Po slnovrate sa dni začnú postupne skracovať, spočiatku len o sekundy denne.
Svätojánska noc: Čas kúziel a pradávnych rituálov
Letný slnovrat bol oddávna spájaný s mystikou a oslavami plodnosti, ohňa a života. Starí Slovania, Kelti i germánske kmene verili, že počas tejto noci sa dejú zázračné veci. Svätojánska noc (pred kresťanstvom známa aj ako Noc kúziel) bola symbolom očisty, vášne a prírody v najväčšom rozkvete.
Jedným z najvýznamnejších dôkazov o úcte k letnému slnovratu je Stonehenge – tajomný megalitický komplex v Anglicku. Je postavený tak, aby počas letného slnovratu Slnko vychádzalo presne nad centrálnym kameňom. Každý rok sa tam zhromažďujú tisíce ľudí, aby oslávili návrat svetla, života a energie.
