Vedci nedávno prišli s novou metódou, ktorá umožňuje zmierniť intenzitu negatívnych spomienok. Nejde o ich úplné vymazanie, ale o zmenu emocionálneho náboja a sily ich vybavenia.
V experimente účastníci spájali náhodné nesmyselné slová s nepríjemnými obrazmi. Počas spánku sa tieto spomienky konsolidovali a časť slov sa následne spájala s pozitívnymi asociáciami. Počas fázy non-REM spánku sa prehrávali zvukové podnety – tie isté nesmyselné slová – čím sa ovplyvňovala mozgová aktivita a pamäťové stopy.
Ako uvádza portál vyšetrenie.sk, výsledkom bolo, že negatívne spomienky sa stali menej intenzívnymi, zatiaľ čo pozitívne asociácie sa do vedomia dostávali častejšie. Vedci tento postup označili za „neinvazívny zásah počas spánku“, schopný modulovať emocionálne reakcie na minulé nepríjemné zážitky.
Ako metóda funguje
Rekonsolidácia pamäti
Keď si človek vybaví udalosť, jeho spomienka sa stáva dočasne nestabilnou a otvorenou na zmeny – proces známy ako rekonsolidácia. V tejto fáze sa pamäť dá ovplyvniť, čo vedci využívajú na experimentálne úpravy spomienok.
Cielené spomienkové reakcie počas spánku
Počas spánku mozog „prehráva“ pamäťové stopy a upevňuje informácie z bdelého stavu. V tejto fáze je možné jemne upravovať spomienky, napríklad pridať pozitívne asociácie ku spúšťacím podnetom, čím sa znižuje emocionálna sila negatívnych spomienok.
Neurologické prejavy
Experiment ukázal, že po prehrávaní pozitívnych podnetov počas spánku sa zvýšila theta-aktitivita mozgu – frekvenčné pásmo spojené s emočnou pamäťou, čo naznačuje aktiváciu mechanizmov ovplyvňujúcich emocionálne aspekty spomienok.
Obmedzenia a etika
Štúdia sa zatiaľ robila len s relatívne mierne negatívnymi obrazmi, nie s reálnymi traumatickými zážitkami, takže účinok pri vážnejších traumách nie je potvrdený. Účinok môže byť dočasný – spomienka sa stáva menej prístupnou vedomiu, no jej stopa v mozgu môže pretrvávať. Niektorí neurovedci tvrdia, že „zabudnutie“ je skôr dočasné potlačenie alebo modifikácia výrazu pamäti než jej úplné vymazanie.
Etické otázky sú taktiež zásadné – kto rozhoduje, ktoré spomienky je vhodné meniť a aký dopad má takáto manipulácia na identitu a osobnú pamäť?
Potenciálne využitie
Hoci metóda ešte nie je pripravená na bežnú klinickú prax, otvára možnosti pre:
- liečbu traumatických porúch, napríklad posttraumatickej stresovej poruchy,
- zníženie intenzity nepríjemných spomienok,
- podporu existujúcich terapií (napr. exposičná terapia alebo EMDR) kombinovanú s pozitívnymi asociáciami počas spánku.
Pred rozšírením do praxe je však potrebné:
- overiť, ako dlho účinok pretrváva,
- testovať na väčších skupinách s reálnymi traumami,
- zabezpečiť bezpečnosť, minimalizovať vedľajšie účinky a riešiť etické aspekty.
Dlhodobé sledovanie účinkov tejto metódy je kľúčové, pretože zatiaľ nie je jasné, či zmeny v emocionálnej sile spomienok pretrvávajú mesiace alebo roky. Vedci zdôrazňujú, že budúce štúdie by mali skúmať nielen účinnosť, ale aj možné nežiaduce dôsledky na psychiku a osobnú identitu, aby sa metóda mohla bezpečne integrovať do terapeutických postupov.
