Ešte pred dvoma dekádami bola Marion Jonesová symbolom nadľudskej rýchlosti. Atletická hviezda, ktorá dokázala rozbúchať štadión jediným nádychom na štartovej čiare, patrila k najobdivovanejším športovkyniam planéty. Dnes však jej príbeh znie takmer neuveriteľne. Žena, ktorá kedysi lietala po dráhe, sa dnes pohybuje len s veľkými ťažkosťami.
Americká šprintérka, rodáčka z Los Angeles, bola hviezdou olympiády v Sydney 2000. V tom čase predstavovala ideál nenarušenej športovej dokonalosti. Vyhrala beh na 100 aj 200 metrov, pridala zlato zo štafety na 4×100 m a k tomu dva bronzy – v diaľke a v štafete na 4×400 m. Na jednej olympiáde dosiahla to, o čom väčšina športovcov sníva celý život.
Lenže z oslnivého úspechu sa po rokoch stal trpký tieň. Po odhalení dopingového škandálu prišla Jonesová o všetky svoje olympijské medaily a namiesto potlesku čelila rozsiahlemu vyšetrovaniu. A neskôr dokonca aj väzeniu.
Od rýchlosti k bolesti: Choroba, ktorá ju zlomila
Dnes má Marion Jonesová 50 rokov a jej život vyzerá úplne inak, než by niekto čakal. Pred piatimi rokmi jej lekári diagnostikovali vzácne autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému – Devicovu chorobu. Tento syndróm, podobný agresívnej forme sklerózy, je zákerný, nepredvídateľný a často dramaticky zasahuje pohybové schopnosti.
Z kedysi nezlomnej šprintérky sa stala žena, ktorá bojuje o každý krok. Sama to nedávno priznala vo videu, ktoré vyvolalo rozruch medzi miliónmi fanúšikov po celom svete: „Kolena držia iba na vlásku,“ povedala v ňom. Dodala aj to, že jej zdravotný stav si vyžaduje neustálu liečbu a neustále návraty do nemocnice. „Každý druhý týždeň som v nemocnici na infúziách, aby som zostala v kondícii, bola zdravšia a silnejšia,“ uzavrela.
Video zasiahlo mnohých. Vidieť kedysi najrýchlejšiu ženu planéty, ktorá dnes nedokáže normálne chodiť, je šokujúce aj smutné. A najmä pripomína, aké krehké môže byť zdravie, aj keď človek vyzerá neporaziteľne.
Pád z vrcholu: Šesť mesiacov za mrežami
Výrazným zlomom v jej živote bol rok 2007. Práve vtedy Jonesová priznala, že počas svojej kariéry klamala federálnym vyšetrovateľom o užívaní zakázaných látok. Priznanie prišlo po rokoch popierania, po rokoch neochvejného presviedčania verejnosti o svojej čistote.
Vyšetrovanie súviselo s nechválne známou kauzou BALCO, kalifornskou spoločnosťou stojacou za sofistikovaným dopingovým programom pre elitných športovcov. Federálny prokurátor označil jej výpovede za úmyselné klamstvá. Podľa dokumentov si šprintérka dlhodobo pomáhala látkami ako „The Clear“, inzulín, EPO či rastový hormón.
Pri policajnej prehliadke spoločnosti BALCO sa našli dôkazy, že Jonesová užívala zakázané látky ešte v období pred olympiádou v Sydney. Vyšetrovateľ Jeff Novitzky vo svojej správe uviedol, že si pred olympiádou dokonca robila skúšobné dopingové testy v súkromnom laboratóriu, aby si overila, či dopingové látky nebudú odhalené.
Po priznaní bola odsúdená na šesť mesiacov väzenia. V roku 2008 si trest skutočne odpykala. Medzinárodný olympijský výbor následne definitívne anuloval jej výsledky zo Sydney a odobral jej všetkých päť medailí.
Život po páde
Po prepustení z väzenia sa Jonesová pokúsila začať novú kapitolu. Skúsila profesionálny basketbal, neskôr sa angažovala v rôznych sociálnych a motivačných programoch. No jej sláva bola navždy poškvrnená. A v posledných rokoch ju navyše výrazne obmedzuje zdravotný stav.
Jej príbeh tak dnes pôsobí ako krutá učebnicová ukážka toho, ako vysoko môže športovca vyniesť talent a úspech – a ako dramaticky môže dopadnúť, keď sa k tomu pridajú chyby, tlak, doping a nakoniec aj vážne ochorenie.
