Pred približne 5,5 miliónmi rokov došlo k mimoriadnej udalosti, ktorá navždy zmenila históriu Stredozemného mora. Kvôli geologickým procesom bolo more odrezané od Atlantického oceánu, čo viedlo k jeho úplnému vyschnutiu.
Táto katastrofa, známa ako messinská salinitná kríza, mala zničujúce následky pre miestny ekosystém a zanechala po sebe obrovské ložiská soli. Nový výskum prináša hlbší pohľad na túto udalosť a poukazuje na paralely s dnešnými environmentálnymi problémami. Píše o tom The Conversation.
Príčinou tejto krízy bolo uzavretie Gibraltárskeho prielivu v dôsledku pohybov litosférických dosiek. Stredozemné more, ktoré bolo po milióny rokov spojené s Atlantikom, sa náhle ocitlo izolované. Bez prítoku novej vody začalo jeho odparovanie v aridnom podnebí (suché podnebie, charakterizované nízkymi zrážkami a vysokou mierou odparovania vody), čím sa hladina mora postupne znižovala. Na dne sa usadzovali obrovské vrstvy soli, ktoré dnes dosahujú hrúbku až tri kilometre. Odhaduje sa, že celkový objem soli z tohto obdobia predstavuje takmer milión kubických kilometrov.
Dôsledky pre život v Stredozemnom mori
Ekosystém Stredozemného mora zažil masívne vymieranie. Podľa štúdie vedenou Konstantinou Agiadi z Viedenskej univerzity sa pred krízou v mori nachádzalo približne 779 endemických druhov, teda druhov, ktoré žili výlučne v tomto regióne. Po ukončení krízy prežilo iba 86 z nich. Tropické koraly, ktoré boli predtým hojne rozšírené, úplne vymizli. Podobne boli zasiahnuté aj ďalšie morské druhy.
Po opätovnom napojení na Atlantický oceán sa však začal proces recolonizácie. Druhy z Atlantiku, ako delfíny, žraloky či sardinky, postupne obsadili Stredozemné more a vytvorili nové ekosystémy. Tento proces bol však mimoriadne pomalý – obnova biodiverzity trvala viac ako 1,7 milióna rokov.
Šokujúce zistenia o adaptácii morských druhov
Nový výskum ukázal, že väčšina druhov sa nedokázala prispôsobiť drastickým podmienkam vysokých koncentrácií soli a zvýšených teplôt. Prežili len tie, ktoré našli útočiská mimo Stredozemného mora, alebo tie, ktoré sa dokázali prispôsobiť extrémnym podmienkam. Príkladom je siréna (Metxitherium serresii), predchodca dnešných dugongov (prezývaní tiež „sea cows“ – „morské kravy“), ktorá dokázal prežiť krízu. Napriek tomu veľká časť miestneho ekosystému úplne zmizla a bola nahradená druhmi z Atlantiku.
Paralely s dneškom
Messinská salinitná kríza ponúka dôležité varovanie pre súčasnosť. Hoci bolo Stredozemné more po opätovnom spojení s Atlantikom repopulované, trvalo milióny rokov, kým sa jeho ekosystémy obnovili. Tieto zistenia zdôrazňujú, aký pomalý môže byť proces regenerácie prírody po veľkých environmentálnych katastrofách.
Dnešné diskusie o geoinžinierskych projektoch, ako sú manipulácie s klímou alebo ekosystémami, by mali zohľadniť tieto poznatky. Výskum ukazuje, že ani bohaté zásoby druhov v iných oceánoch nezaručujú rýchlu obnovu ekosystémov po masívnych zmenách.
