Kaspické more, kedysi pýcha regiónu, dnes čelí jednej z najväčších environmentálnych kríz nášho storočia. Hladina vody klesla na historické minimum a rýchlosť, akou sa mení jeho podoba, je alarmujúca. Vedci bijú na poplach tým, že ak nedôjde k zásadným krokom, následky budú nezvratné nielen pre prírodu, ale aj pre ekonomiky piatich prímorských krajín.
Najväčšie vnútrozemské jazero sveta, Kaspické more, zaznamenalo podľa portálu Times of Central Asia nový negatívny rekord. Jeho hladina klesla na 29 metrov pod úrovňou svetového oceánu, čo predstavuje historické minimum. Najviac postihnuté sú severné časti pri Rusku a Kazachstane, kde je pokles vody najvýraznejší.
Proces vysychania, ktorý sa začal už v 90. rokoch, sa po roku 2020 dramaticky zrýchlil. Len za posledné štyri roky klesla hladina takmer o 80 centimetrov.
Môže za to zmena klímy a ľudská činnosť
Za úbytok vody môže kombinácia faktorov. Kľúčovú rolu zohráva rieka Volga, ktorá dodáva až 80 % vody do jazera. Jej prítok sa znižuje nielen kvôli klimatickým zmenám, ktoré zvyšujú odparovanie, ale aj v dôsledku rozsiahleho čerpania vody na poľnohospodárske, priemyselné a komunálne účely.
Vedci upozorňujú na prepojenie medzi emisiami skleníkových plynov a meniacimi sa klimatickými podmienkami. Vplyv človeka však ide ešte ďalej – nevhodné hospodárenie s vodou z riek výrazne oslabuje ekosystém jazera.
Virálne video vzniklo ako mrazivé varovanie
V Kazachstane vyvolalo vlnu reakcií video dokumentaristu Adaja Myrzataja, ktorý porovnal zábery z pobrežia Kaspického mora z rokov 2013 a 2025. Zatiaľ čo v minulosti bolo mólo obklopené vodou, dnes je obklopené suchom a novou výstavbou. Video sa rýchlo rozšírilo na sociálnych sieťach a otvorilo diskusiu o dôsledkoch kolapsu.
Video dokumentaristu Adaja Myrzataja prináša porovnanie záberov z pobrežia Kaspického mora, nasnímaných v rokoch 2013 a 2025. Zdroj: INSTAGRAM/adaymyrzatay
Úbytok vody spôsobuje úbytok biodiverzity. Ohrozené sú vzácne druhy ako kaspický tuleň či jeseterovité ryby. Zmenené podmienky komplikujú rybolov aj lodnú dopravu, čo má negatívny dopad na hospodárstvo celého regiónu.
Riziko eskalácie medzinárodných napätí narastá, Kaspické more obmýva päť krajín: Rusko, Kazachstan, Turkménsko, Irán a Azerbajdžan. Každý štát má pritom iný prístup k využívaniu a ochrane vodného zdroja.
More stojí na križovatke
Experti zdôrazňujú, že hoci je úplné zvrátenie vysychania veľmi náročné, spomaliť tento proces stále môžeme. Potrebné sú konkrétne opatrenia – od zníženia emisií cez efektívnejšie hospodárenie s vodou až po ochranu hlavných prítokov ako Volga a Ural.
Kaspické more má dnes jedinečnú šancu, buď sa stane varovným symbolom globálneho zlyhania, alebo dôkazom, že medzinárodná spolupráca a zodpovednosť môžu zvrátiť aj zdanlivo neodvratnú katastrofu.
