Na pôde Európskej komisie sa opäť rozprúdila diskusia o dramatickom zvyšovaní daní na tabakové výrobky. Tentoraz s iniciatívou prišlo Holandsko, ktoré chce presadiť návrh na radikálnu úpravu smernice o spotrebnej dani z tabaku.
Cieľom je harmonizácia daňového systému naprieč členskými štátmi EÚ, no reálnym dopadom by mohlo byť zásadné zdraženie cigariet v krajinách ako Slovensko.
Ako uviedla sita.sk, holandský eurokomisár Wopke Hoekstra označil túto zmenu za svoju „osobnú prioritu“ a chce ju presadiť ešte pred letom. V praxi by to mohlo znamenať, že cena jednej krabičky cigariet sa u nás priblíži k hodnotám, ktoré sú dnes bežné v západnej Európe – teda okolo 12 až 13 eur.
Najviac by utrpeli menej bohaté štáty
Zavedenie jednotnej minimálnej dane by sa najviac dotklo krajín s nižšími príjmami, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Na západe kontinentu už vysoké ceny cigariet nie sú novinkou, no pre slovenských fajčiarov by išlo o dramatickú zmenu. Kým dnes sa u nás krabička predáva za menej než polovicu sumy bežnej vo Francúzsku či Holandsku, po schválení nového návrhu by sa tento rozdiel vyrovnal.
Zásadné je aj to, že zvýšené sadzby by neboli jednorazové. Návrh totiž počíta s pravidelným upravovaním daní podľa výšky inflácie, čo by znamenalo dlhodobý trend zdražovania tabaku. To je pre slovenskú ekonomiku, ktorá sa už teraz stretáva s vysokou infláciou, mimoriadne citlivý problém.
Stará téma, nové napätie
Podobné snahy o harmonizáciu daní sa v minulosti už objavili. V roku 2022 sa o nich diskutovalo na základe informácií, ktoré zverejnili novinári z Financial Times. Vtedy však návrh stroskotal. Aktuálny návrh je v niektorých bodoch ešte prísnejší – počíta s nárastom daní z cigariet o 100 %, z cigár a cigaríl až o 900 %, a v prípade iných fajčiarskych produktov ide o skok o vyše 400 %.
Mnohé štáty návrh ostro kritizujú. Medzi odporcov patria Taliansko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko či Luxembursko – krajiny, ktoré majú buď nižšie sadzby daní z tabaku, alebo veľké ekonomické väzby na tabakový priemysel. Okrem toho upozorňujú, že návrh nebol dostatočne komunikovaný s členskými štátmi ani s vedením Európskej komisie.
Slovenské ceny už stúpali aj bez Bruselu
Na Slovensku sa ceny cigariet zvyšujú kontinuálne už štyri roky a tento trend má pokračovať. Tabakové výrobky sú jedným z faktorov, ktoré tlačia infláciu nahor. Ak by sa k tomu pridalo ešte výrazné zvýšenie daní na európskej úrovni, negatívny dopad na slovenského spotrebiteľa by bol citeľný.
Slovenská ekonomika, ktorá už teraz patrí k tým citlivejším v rámci eurozóny, by čelila ďalšiemu inflačnému tlaku. Zdražovanie cigariet by zasiahlo najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré sú na takéto výdavky citlivejšie.
Luxusná závislosť
Zavedenie jednotných daní má svoje logické opodstatnenie z pohľadu verejného zdravia či transparentnosti vnútorného trhu. No v praxi môže viesť k tomu, že fajčenie sa stane luxusom, ktorý si mnohí jednoducho nebudú môcť dovoliť. Pre krajiny ako Slovensko, ktoré majú výrazne nižšiu kúpnu silu ako západná Európa, by išlo o zásah nielen do peňaženiek obyvateľov, ale aj do stabilného výberu daní.
Hoci cieľom môže byť zníženie spotreby tabaku, otázkou ostáva, či sa to podarí bez negatívnych sociálnych dopadov. Očakávané správanie trhu – únik do šedej zóny, cezhraničné nákupy a rast čierneho trhu – sú signály, ktoré by nemali byť ignorované. V kontexte slovenských reálií vyznievajú plány na jednotnú daň ako riešenie, ktoré môže spôsobiť viac problémov než úžitku.
INESS: Slovensko si pre nové regulácie pohoršilo v Indexe pestúnskeho štátu
Slovensko sa v najnovšom Indexe pestúnskeho štátu 2025 posunulo z 24. na 17. miesto z 29 hodnotených krajín. Keďže v tomto rebríčku vyššie priečky predstavujú viac neslobody, ide o zhoršenie hodnotenia. Informoval o tom v stredu Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorý sa podieľa na zostavovaní indexu. Vydáva ho od roku 2016 Európske informačné centrum hospodárskych politík (EPICENTER), ktoré združuje dvanásť think tankov z celej Európy.
„Za necelé dva roky sa Slovensko zaradilo medzi štáty, ktoré viac používajú paternalistické regulácie a vysoké dane, aby zasahovali do každodenných rozhodnutí občanov. Znamená to pokles osobnej slobody v oblasti životného štýlu, najmä pre spotrebiteľov potravín, alkoholu a nikotínu,“ priblížil inštitút.
Najliberálnejšími krajinami sú v aktuálnom vydaní rebríčka Nemecko, Luxembursko, Taliansko a Česká republika. Naopak, krajiny, ktoré najviac zasahujú do rozhodovania ľudí, sú Turecko, Litva, Fínsko a Maďarsko.
Slovensko bolo podľa INESS v minulosti považované za liberálnejšiu krajinu v oblasti životného štýlu. To sa však v poslednom období pre viaceré nové opatrenia zmenilo. Inštitút pripomenul zavedenie novej dane na sladené nápoje, novým spotrebným daniam podliehajú nikotínové vrecúška a elektronické cigarety a významne narástli aj tabakové dane či dane na alkohol. Dane za životný štýl generujú ročne do štátnej kasy 1,5 miliardy eur, vyčíslil INESS.
„Paternalistické zásahy znižujú kvalitu života, obmedzujú výber, zvyšujú životné náklady a stigmatizujú spotrebiteľov. Navyše, je ťažké nájsť dôkaz o tom, že by krajiny s vyšším indexom pestúnskeho štátu mali zdravšie obyvateľstvo alebo žili dlhšie,“ konštatoval inštitút.
Pestúnsky štát je pojem označujúci nadmerné štátne zasahovanie do osobného života ľudí s cieľom chrániť ich. Tieto opatrenia idú za hranicu informovania alebo prevencie a štát v konečnom dôsledku rozhoduje za občana, čo má jesť, piť, fajčiť alebo čomu sa vyhýbať, upozornil INESS. V mene verejného zdravia tak štát uvaľuje zákazy, obmedzenia a dane na legálne produkty, ako sú cigarety, alkohol, sladené nápoje či elektronické cigarety.
