Napoleon Bonaparte (1769 – 1821)
Mnohí psychológovia sa domnievajú, že niektoré z pozitívnych aspektov NPD – napríklad osvojenie si sebavedomého postoja a schopnosť zastávať vedúce pozície – mohli byť príčinou Napoleonovho úspechu v kampaniach počas revolučných vojen. Ako ikonický príklad veľkoleposti sa v roku 1804 korunoval za cisára, po čom sa pustil do ďalších vojenských výbojov. Neúspechy počas napoleonských vojen vrátane katastrofálneho ústupu z Ruska v roku 1812 a rozhodujúcej porážky pri Waterloo v roku 1815 však ešte viac zhoršili už aj tak rozorvanú povahu.
Josif Stalin (1878 – 1953)
Diktátori bývajú vo svojej podstate narcisti. Josif Stalin bol psychopatickou osobnosťou s výraznými prvkami narcizmu, sadizmu a paranoje – toxickými povahovými črtami, ktoré ho priviedli k tomu, že sa stal jedným z najobávanejších a najbrutálnejších tyranov 20. storočia.
Benito Mussolini (1883 – 1945)
Mussoliniho arogantné držanie tela – vyčnievajúca brada a držanie rúk – pomáhalo definovať jeho grandiózny narcizmus. Taliansky diktátor bol hlavným zakladateľom fašizmu, krajne pravicovej, autoritárskej, ultranacionalistickej politickej ideológie a hnutia, ktoré sa ideálne hodilo pre jednotlivcov s nebezpečným, sebeckým programom.
Pablo Picasso (1881 – 1973)
Pablo Picasso, jeden z najväčších umelcov 20. storočia, bol označovaný aj za mizogýnneho narcistu. Španielsky spoluzakladateľ kubistického hnutia mal určite aj temnú stránku. Bol nesmierne ambiciózny a súťaživý, bol sériovým záletníkom, ktorý raz vyhlásil, že „ženy sú stroje na utrpenie“.
Adolf Hitler (1889 – 1945)
Patologická NPD Adolfa Hitlera sa prejavila v jeho známom autobiografickom manifeste Mein Kampf z roku 1925. Nacistický diktátor ako megalomanský sadista podnietil najničivejší globálny konflikt v dejinách ľudstva a dohliadal na vyvraždenie miliónov ľudí. Jeho lži a falošná propaganda pestovali árijský mýtus a podporovali antisemitizmus. V skutočnosti bol najničivejším príkladom narcizmu, aký bol kedy zaznamenaný.
Charlie Chaplin (1889 – 1977)
Za obrazom slávneho Tuláka Charlieho Chaplina sa skrývala oveľa temnejšia povaha. Herec a filmár bol arogantný, bojovný a narcistický egomaniak, ktorý mal počas manželstiev množstvo afér, údajne aj s neplnoletými dievčatami.
Eva Perónová (1919 – 1952)
Eva Perónová, prvá dáma Argentíny od roku 1946 až do svojej smrti v roku 1952, bola vnímaná ako narcistka pre svoju vnímanú, hoci neoficiálnu moc nad voličmi. Autor John McManners vo svojej knihe The Oxford Illustrated History of Christianity (Oxfordské ilustrované dejiny kresťanstva) tvrdí, že Perónová vedome začlenila do svojej verejnej osobnosti aspekty teológie Panny Márie a Márie Magdalény. Bohatá a módne založená „Evita“ tiež pevne riadila svojho manžela, prezidenta Juana Peróna.
Ted Bundy (1946 – 1989)
Sérioví vrahovia často vykazujú črty narcizmu, ako je grandiózny pocit vlastnej dôležitosti, pocit oprávnenosti, zaujatie fantáziami o neobmedzenom úspechu a moci a úplný nedostatok empatie. Ted Bundy bol toto všetko a ešte viac, vražedný psychopat, ktorý zabil najmenej 30 žien.
