Obnovené železničné spojenie medzi Bratislavou a Viedňou malo byť ukážkou modernej, rýchlej a komfortnej cezhraničnej dopravy. Namiesto toho sa pre časť cestujúcich zmenilo na zdroj frustrácie a extrémnych zážitkov, ktoré skôr pripomínajú sled nepochopiteľných zlyhaní než bežnú jazdu vlakom.
Jeden z nich, cestujúci Martin, opísal svoje skúsenosti verejne a jeho svedectvo vyvolalo rozsiahlu diskusiu. Reakciu poskytol aj národný dopravca ZSSK. Upozornil portál TV Noviny.
Veľké očakávania po návrate spojenia
Po rekonštrukcii trate cez Marchegg avizovala Železničná spoločnosť Slovensko návrat priameho vlakového spojenia z bratislavskej hlavnej stanice do Viedne. Cestujúcim sľubovala cestu trvajúcu necelú hodinu, klimatizované vozne a vyššiu spoľahlivosť. Pre mnohých pravidelných pasažierov medzi dvoma metropolami to znelo ako vítaný návrat komfortu.
Martin patril medzi tých, ktorí sa z obnoveného spojenia tešili. Počas prvých mesiacov však linku využil niekoľkokrát a ani jedna z jázd sa nezaobišla bez komplikácií. V jednom prípade sa do cieľa nedostal vôbec.
Vlaky sú zatiaľ prázdne
Jedna z jázd sa začala relatívne nenápadne. Vlak vyrazil z Bratislavy s približne desaťminútovým meškaním a dorazil do Marcheggu. Tam sa však situácia prestala vyvíjať štandardne. Krátka plánovaná zastávka sa začala nečakane predlžovať a cestujúci márne čakali na informácie.
„Najprv to išlo dobre. Vlak odišiel len s 10-minútovým meškaním a zvládol sa dostať do Marcheggu. Trojminútová zastávka sa ale akosi začala naťahovať. Po 15 minútach som už začal byť podozrievavý a zvyšok vagóna začal postupne nervóznieť tiež… Po pol hodine už ľudia začali vyliezať z vlaku, pretože nikde nebolo ani stopy po personáli,“ opísal Martin.
Marchegg pritom nemá klasickú stanicu, len zastávku. Po približne 45 minútach bez akýchkoľvek informácií sa cestujúci snažili nájsť niekoho kompetentného priamo na mieste.
„Nakoniec sa nám podarilo nájsť rakúsky personál. S mojou nemčinou som z jeho rozhadzovania rukami a rezignovaného krútenia hlavou vyrozumel, že zrejme slovenská posádka v Marcheggu jednoducho odišla a nechala tam vlak aj s ľuďmi. A že po hodine ho prevezme rakúsky personál a pokračujeme do Viedne,“ pokračuje Martin. Výsledkom bolo, že namiesto plánovaných 56 minút trvala cesta 130 minút.
Druhá šanca v mrazivých podmienkach
Napriek týmto skúsenostiam sa Martin rozhodol dať spojeniu ešte jednu príležitosť. Posledná jazda sa však odohrala v deň, keď panovali silné mrazy a vo Viedni ho čakal nabitý program.
„Vlak už tradične v Bratislave začal s 10 minútovým meškaním… následne sa zastavil v strede mosta cez rieku Morava, kde je hranica s Rakúskom. Samozrejme, na tej Slovenskej strane. Po pár minútach prestalo ísť kúrenie a ostalo len svetlo,“ opísal situáciu.
Po zhruba 45 minútach prišlo prvé vysvetlenie – problémom mal byť pokazený vozeň. Cestujúcim oznámili, že príde ďalší vlak, ktorý ich má potlačiť cez most, keďže ide o jednokoľajný úsek, ktorý v tom čase blokoval celú medzinárodnú trať.
Náhradný vozeň dorazil približne po polhodine, no situácia sa opäť skomplikovala. Vlak sa pohol len o niekoľko metrov a znova zastal, pričom kúrenie stále nefungovalo.
„Prichádza sprievodca a oznamuje, že už prišli na to, ako obísť bezpečnostné systémy a dostať vlak ďalej, vraj posledný pokus. Vlak sa hýbe skoro desiatky metrov. A po nich sa opäť zastavuje… Po 15 minútach prichádza sprievodca. Teraz ide o semafor na jednokoľajovej trati, ktorý národný dopravca nevie presvedčiť, aby nás pustil do Marcheggu. A tak čakáme ďalej,“ opisuje Martin.
Do cieľa sa už cestujúci nedostali
Trpezlivosť cestujúcich postupne dochádzala a viacerí začali z vlaku vystupovať ešte mimo stanice. Keď sa súpravu konečne podarilo dostať do Marcheggu, prišla ďalšia zlá správa – vlak do Viedne už nepokračuje.
„Dozvedáme sa však, že vlak nebude pokračovať a že máme počkať na ďalší. Ten čaká už dve hodiny v Devínskej Novej Vsi, ale nemá kam prísť, lebo všetky nástupištia v Marcheggu okupuje náš národný dopravca a spája nás len jedna koľaj. A tak čakáme v mínus šesť stupňoch na nástupišti… rakúsky personál nám rovno povedal, aby sme radšej prestúpili na S-bahn, ktorý prichádza o 15 minút.“
Po viac než troch a pol hodinách sa Martin do Viedne dostal až rakúskym S-bahnom. „Po tri a pol hodinovom dobrodružstve, po ktorom ma národný dopravca dokázal dopraviť sotva von z Bratislavy a poriadne ma pri tom vymrznúť, konečne presadám do rakúskeho S-bahn s fungujúcim kúrením a postupne sa rozmrazujem… Namiesto avizovaných 56 minút, moje viedenské dobrodružstvo trvalo viac ako 280 minút.“
Podobné skúsenosti zdieľajú aj ďalší
V komentároch pod Martinovým príspevkom sa objavili aj ďalšie svedectvá. Jedna z cestujúcich opísala, že jej vlak z hlavnej stanice bol odrieknutý bez akejkoľvek informácie, pričom všetky okienka na stanici boli zatvorené. Do Viedne sa nakoniec dostala až cez petržalskú stanicu.
Iní cestujúci pripomínajú, že pred pandémiou COVID-19 bývala jazda po tejto trase bezproblémová a trvala približne hodinu. Podľa nich modernizácia trate nepriniesla očakávané zlepšenie kvality prepravy.
Stanovisko ZSSK
Železničná spoločnosť Slovensko označuje prípad z januára 2026 za ojedinelý. Hovorca ZSSK Ján Baček uviedol, že technická porucha nastala v mimoriadne citlivom úseku. „Zastavenie vlaku v najcitlivejšom bode – na hranici dvoch systémov a na jednokoľajnom moste – znamenalo, že nebolo možné konať okamžite bez dodržania bezpečnostných postupov a bez koordinácie so správcami infraštruktúry na oboch stranách hranice,“ vysvetlil.
Podľa ZSSK bolo v období od 11. októbra 2025 do 12. januára 2026 na linke vedených 3498 vlakov, pričom viac ako päť minút meškalo 350 spojov, čo predstavuje približne desať percent.
Dopravca zároveň priznáva, že situácia, keď vlak ostal bez obsluhy a cestujúci bez informácií, je problémom. „Striedanie slovenského a rakúskeho personálu je zabezpečované v spolupráci dispečingu ZSSK a ÖBB… Vlak by nemal zostať bez obsluhy v zmysle, že by cestujúci nemali žiadnu komunikáciu. Ak mali v danej situácii pocit nedostatočnej informovanosti, považujeme to za dôležitý podnet na zlepšenie postupov,“ reagoval Baček.
Za mimoriadne rizikové považuje aj vystupovanie cestujúcich mimo staníc. „Vlakový personál má za úlohu cestujúcich vyzývať, aby zostali vo vlaku, a v prípade potreby zabezpečiť ďalšie kroky v spolupráci s dispečingom a záchrannými zložkami na slovenskej alebo rakúskej strane.“
ZSSK deklaruje, že spolu s rakúskymi partnermi pracuje na zlepšení riadenia mimoriadnych udalostí, komunikácie s cestujúcimi a nastavení alternatívnej dopravy, aby sa podobné situácie v budúcnosti neopakovali.
