Archeologický výskum priniesol prvý hmotný dôkaz, že liečebné postupy starých Rimanov skutočne zahŕňali aj používanie ľudských výkalov. Vedci analyzovali obsah takmer dvetisíc rokov starej sklenenej nádobky a zistili, že sa v nej nachádzala zmes ľudských fekálií a aromatických rastlín.
Nová štúdia potvrdila, že informácie o využívaní exkrementov v antickej medicíne neboli len teoretickými zmienkami v starovekých textoch. Ide o prvý prípad, keď sa podarilo túto prax doložiť priamo pomocou chemickej analýzy archeologického nálezu. Sklenená nádoba, ktorej vek sa odhaduje na približne 1 900 rokov, je súčasťou zbierok múzea v Bergame na území dnešného Turecka, uvádza The Sun.
Vedci skúmali tmavé usadeniny zachované na vnútorných stenách nádoby. Laboratórne testy odhalili prítomnosť biomarkerov charakteristických pre ľudské výkaly spolu so stopami látok pochádzajúcich z tymianu. Podľa hlavného autora výskumu Cenkera Atilu z Univerzity Sivas Cumhuriyet ide o jasný dôkaz, že tieto substancie boli v minulosti reálne používané ako liečivá.
Voňavé byliny mali zakryť zápach
Výskumníci predpokladajú, že takáto zmes slúžila na liečbu zápalov a infekčných ochorení. Pridaný tymian, konkrétne zlúčenina karvakrol, pravdepodobne pomáhal potlačiť nepríjemný zápach. Takýto postup zodpovedá odporúčaniam antických lekárskych spisov, ktoré radili kombinovať problematické zložky s aromatickými prísadami, aby bola liečba pre pacientov prijateľnejšia.
Nádoba bola objavená v hrobke v starovekom meste Pergamon, ktoré sa nachádzalo v oblasti dnešného Turecka. Pôvodne grécke sídlo sa neskôr stalo súčasťou Rímskej ríše a počas 2. storočia prešlo rozsiahlymi prestavbami za vlády cisára Trajána. Mesto je známe aj tým, že v ňom pôsobil Galén, jeden z najvplyvnejších lekárov antiky.
Antická medicína mala k výkalom iný vzťah
Galén, ale aj ďalší antickí autori ako Dioskoridés či Plínius Starší, vo svojich dielach opisovali liečebné využitie ľudských a živočíšnych exkrementov pri širokej škále zdravotných ťažkostí, vrátane zápalov, infekcií či problémov s plodnosťou. Podľa vedúceho výskumu neboli tieto látky v starovekom svete automaticky vnímané ako odpudzujúce.
V antickej farmakológii mali osobitné postavenie, keďže sa považovali za účinné, hoci z dnešného pohľadu pôsobia problematicky po symbolickej aj zmyslovej stránke. Vedci plánujú pokračovať v analýze ďalších sklenených a keramických nádob uložených v múzeách po celom Turecku, aby zistili, do akej miery boli tieto praktiky rozšírené. Výsledky štúdie boli zverejnené v odbornom časopise Journal of Archaeological Science.
