V Sarajeve stovky ľudí vzdávajú hold obetiam, aj v daždi stoja pod dáždnikmi, kým prechádza konvoj s pozostatkami siedmich nedávno identifikovaných mužov. Elektronické billboardy pripomínajú: „Pamätajte na Srebrenicu.“
Len pár kilometrov odtiaľ, vo východnom Sarajeve, nenájdete ani zmienku o masakre. Cyrilické značky a pivné slnečníky značky Jelen jasne naznačujú, že ste na území Republiky Srbskej. Miestna vláda sa k výročiu stavia chladne.
„Máme obavy o našu budúcnosť“
Minister Staša Košarac, člen Dodikovej strany SNSD, tvrdí, že Srebrenica sa zneužíva na prehlbovanie rozporov. „V tejto krajine zomierali Bosniaci, Chorváti aj Srbi. Zločiny boli na všetkých stranách. Ak chceme budúcnosť, musíme potrestať všetkých páchateľov,“ vyhlasuje.
Bosniaci však upozorňujú, že snahy o relativizovanie genocídy znižujú šancu na skutočné zmierenie. Mirela Osmanović, ktorá pracuje v Pamätnom centre v Potočari, hovorí: „Atmosféra, ktorú vytvárajú lídri Republiky Srbskej, nás skutočne znepokojuje. Cítime sa neochránení – a naozaj sa bojíme o našu budúcnosť.“
„Moji rodičia hovoria, že to vyzerá presne ako v roku 1992,“ dodáva.
Pre Milorada Dodika je rozdeľovanie spoločnosti nástrojom na upevnenie moci. No pre ľudí, ktorí stratili rodinu v Srebrenici, znamená opakované popieranie a politické hry nové trápenie. Tri desaťročia po tragédii sú rany stále otvorené a obavy, že sa minulosť môže zopakovať, sú silnejšie než kedykoľvek predtým.
