Slovenskú ekonomiku prvé tri mesiace tohto roka potiahla najmä spotreba domácností. Čo bolo však pre vývoj dôležitejšie, a to v negatívnom smere, bola konsolidácia a útlm v investíciách. Ekonomický rast sa má pritom ďalej spomaľovať aj v druhom štvrťroku. Problémom je najmä vplyv amerického trhu na náš automobilový priemysel.
Kým na začiatku vlaňajška sa naše hospodárstvo tešilo silnému rastu, v úvode tohto roka sa situácia zásadne zmenila. Prvý kvartál roka 2024 totiž slovenská ekonomika rástla 3,3-percentným tempom. Teraz sa podľa Štatistického úradu posilnila len o 0,9 percenta. Ide tak o najnižší rast za uplynulé dva roky, kedy sa svet ešte spamätával z pandémie a následne začiatku vojny na Ukrajine. Štatistici tiež uviedli, že po očistení výsledkov o sezónne vplyvy náš HDP medziročne vzrástol o jedno percento.
Pozitíva spotreby, negatíva konsolidácie
Rast HDP podľa Štatistického úradu bol v prvom štvrťroku 2025 podporený najmä domácim dopytom. V pluse ho podržala konečná spotreba domácností, a to aj napriek tomu, že jej rast sa výrazne spomalil. Výkon ekonomiky v medziročnom porovnaní potiahla aj vyššia konečná spotreba verejnej správy. Investície však zostali v medziročnom útlme.
Na druhej strane, naše hospodárstvo brzdí konsolidácia verejných financií. „S utlmením počítali aj experti. Naše špecifikum v eurozóne je v tom, že od nového roka u nás platí konsolidačný balík, ktorý zvyšuje infláciu a tlmí hospodársky rast,“ priblížil ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník pre HN.
Čerpanie európskych peňazí a Trumpove clá
Vývoj našej ekonomiky pritom bude závisieť od vnútorných aj vonkajších faktorov. Doma bude ovplyvnený najmä schopnosťou čerpať financie z Plánu obnovy či eurofondov z aktuálneho rozpočtovacieho obdobia. „Dlhodobé problémy pri realizácií verejných investícií môžu opäť viesť k tomu, že plány štátu sa nepodarí naplniť a časť pozitívneho efektu sa bude kumulovať až v budúcom roku,“ upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
K tomu sa však pridáva aj ďalší faktor, ktorý od začiatku apríla ovplyvňuje živnostníkov a podnikateľov. „Očakávame, že v ďalšom štvrťroku bude rast ekonomiky tlačiť nadol zavedenie transakčnej dane,“ myslí si Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Ekonomický rast Slovenska sa tak podľa analytikov bude ďalej spomaľovať aj v druhom štvrťroku. Aj keď automobilová výroba u nás medziročne vzrástla o vyše 20 percent, v dôsledku predzásobenia amerického trhu v prvom kvartáli sa jej rast spomalí. „Zotavenie externého dopytu je závislé najmä od ďalšieho vývoja v oblasti amerických ciel a nárastu globálneho protekcionizmu,“ dodal Koršňák.
Aj eurozóna rástla pomalšie
Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku tiež rástla o niečo pomalšie, ako naznačil predbežný odhad. Hrubý domáci produkt sa po úprave o sezónne vplyvy zvýšil medzikvartálne o 0,3 namiesto o 0,4 percenta. Všetky krajiny platiace eurom pritom budú ovplyvňovať rovnaké faktory ako Slovensko – vplyv nových ciel USA, neistota obmedzujúca investície podnikov a spotreba domácností.
Spomedzi členských štátov celej Európskej únie najväčší medziročný rast zaznamenali v prvom štvrťroku Írsko (10,9 %), Poľsko (3,8 %) a Litva (3,2 %). Naopak, najviac sa HDP znížil v Slovinsku (-0,8 %), Rakúsku (-0,7 %) a Maďarsku (-0,4 %).