Mars je pustá, prachom pokrytá planéta, no občas dokáže prekvapiť nálezom, ktorý sa vymyká bežnej geológii. Rover Perseverance najnovšie poslal na Zem zábery objektu, ktorý tam na prvý pohľad nepatrí.
Vedci spozorneli, keď senzory ukázali, že tento nezvyčajne tvarovaný balvan má chemické zloženie, aké sa na červenej planéte len tak nevidí. Všetko nasvedčuje tomu, že nejde o domáci kameň, ale o posla z inej časti slnečnej sústavy. Píše o tom aj portál The Debrief.
Písal sa 19. september 2025 a misia Mars 2020 ťahala už svoj 1 629. deň. Rover sa práve pohyboval v oblasti nazývanej Vernodden, ktorá leží tesne za okrajom známeho krátera Jezero. Bola to rutinná jazda, kým kamery nezachytili anomáliu. Uprostred fádnej krajiny plnej sypkého regolitu a plochých úlomkov trčal zo zeme výrazný, takmer 80 centimetrov široký balvan.
NASA tento útvar pomenovala „Phippsaksla“. Už na prvý pohľad sa líšil od všetkého naokolo. Jeho povrch pôsobil zvláštne, akoby bol vytesaný, čo naznačovalo, že prešiel inými procesmi než okolité skaly. Vizuálna inakosť bola dostatočným dôvodom na to, aby operátori misie zastavili pohyb a prikázali roveru pozrieť sa na tento objekt zblízka.
Na rad prišiel prístroj SuperCam. Nejde len o obyčajný fotoaparát, ale o komplexný nástroj vybavený lasermi a spektrometrami, ktorý dokáže na diaľku zistiť chemické zloženie materiálu. Výsledky analýzy dorazili na Zem a potvrdili tušenie geológov. Phippsaksla nie je obyčajný marťanský kameň.
Kovový podpis prezradil pôvod
Prístroje detegovali nezvyčajne vysoké koncentrácie železa a niklu. Táto chemická kombinácia je vo vesmírnej geológii ako odtlačok prsta – takmer s istotou ukazuje na meteorit. Hoci tvar kameňa pôsobí bizarne a NASA ho opisuje ako „sochársky opracovaný“, nejde o dielo žiadnej civilizácie. Za jeho formou stoja dlhodobé geologické procesy a pravdepodobne aj drsný prelet atmosférou či náraz pri dopade.
Napriek jasným indíciám ostávajú vedci v oficiálnych vyjadreniach opatrní. NASA uvádza, že zloženie je natoľko nezvyčajné, že si vyžaduje ďalšie analýzy, kým definitívne potvrdia, či ide o meteorit, alebo o nejakú geologickú vzácnosť priamo z Marsu. Ak sa však potvrdí mimozemský pôvod, Phippsaksla sa zaradí do stále sa rozrastajúcej zbierky vesmírnych úlovkov.
Nie je to totiž prvýkrát, čo naše rovery zakopli o vesmírne smetie. Mars má riedku atmosféru, ktorá menšie objekty nezhrenie tak efektívne ako tá pozemská, a zároveň tam chýba vegetácia či silná erózia, ktorá by ich rýchlo skryla. Planéta je tak v podstate obrovským múzeom dopadnutých telies.
História písaná nárazmi
Už predchádzajúce misie priniesli podobné objavy. Rover Curiosity, ktorý operuje v kráteri Gale, našiel v roku 2014 obrovský železný meteorit nazvaný „Libanon“. Ten mal na šírku takmer jeden meter, bol teda ešte väčší ako súčasný nález Phippsaksla. Len nedávno, v roku 2023, narazila Curiosity na hore Mount Sharp na ďalší kus železa z vesmíru, ktorý dostal meno „Cacao“.
Veteráni marťanského prieskumu, rovery Spirit a Opportunity, taktiež posielali dáta o meteoritoch. Spirit brázdil povrch do roku 2010 a Opportunity vydržala až do roku 2018. Ich prístroje nielenže našli celé kusy, ale v niektorých oblastiach odhalili v pôde stopy, ktoré naznačujú, že marťanský regolit je doslova premiešaný s rozdrvenými zvyškami vesmírnych skál.
Tieto objavy nie sú len kuriozitou pre nadšencov astronómie. Každý takýto kameň pomáha vedcom lepšie pochopiť históriu planéty. Krátery Jezero aj Gale nesú stopy po dávnom bombardovaní a štúdium týchto „votrelcov“ nám prezrádza, ako sa Mars menil z miesta, kde mohla byť voda, na dnešnú suchú a nehostinnú pustatinu. Tieto znalosti budú nevyhnutné, ak sa raz ľudstvo rozhodne na Červenej planéte pristáť osobne.
