Gigantická priehrada Tri rokliny (Three Gorges Dam) na rieke Jang-c’-ťiang (Yangtze River) patrí medzi najväčšie inžinierske diela v histórii ľudstva. Jej rozsah a hmotnosť sú také obrovské, že podľa výpočtov vedcov z NASA a Čínskej akadémie vied spôsobuje mikroskopické, ale merateľné zmeny v rotácii Zeme a polohe jej geografických pólov.
Podľa Benjamina Fong Chaa, geofyzika z NASA Goddard Space Flight Center, priehrada pri plnom naplnení zadržiava viac než 39 biliónov kilogramov vody (asi 42 km³). Takýto masívny presun hmoty smerom k rovníku mierne zväčšuje moment zotrvačnosti Zeme – podobne ako keď krasokorčuliar pri rozpažení rúk spomalí rotáciu. Informuje portál Marca.
Tento efekt síce nezaznamenáme bežnými hodinami, no výpočty ukazujú, že deň sa predĺžil približne o 0,06 mikrosekundy (0,00000006 sekundy). Takéto mikroskopické predĺženie dňa síce nepredstavuje žiadne praktické riziko, ale potvrdzuje, že ľudská činnosť dokáže ovplyvniť dynamiku celej planéty – aspoň v teoretickej rovine.
Posun zemských pólov o niekoľko centimetrov
Okrem spomalenia rotácie spôsobuje priehrada aj nepatrný posun zemských pólov – približne o 2 centimetre smerom k východnej Ázii. Tento jav je výsledkom zmeny rozloženia hmoty na povrchu Zeme. Nie je to nič, čo by malo citeľný dopad na každodenný život, ale ide o pozoruhodný fyzikálny dôsledok masívnych hydrologických projektov.
Podobné efekty boli zaznamenané aj po zemetrasení v Indickom oceáne v roku 2004, ktoré posunulo zemskú os o 2,3 cm a skrátilo deň o 2,68 mikrosekundy.
Najväčšia vodná elektráreň na svete
Priehrada Tri rokliny je nielen inžiniersky zázrak, ale aj energetický kolos. So svojimi 34 turbínami má inštalovaný výkon 22,5 gigawattu, čo z nej robí najväčšiu vodnú elektráreň sveta. V priemere vyprodukuje viac ako 100 terawatthodín elektriny ročne, čím pokrýva približne 2 % čínskej spotreby energie a pomáha znížiť závislosť krajiny od uhlia.
Výstavba si však vyžiadala obrovské obete – bolo presídlených vyše 1,3 milióna ľudí, zaplavených 13 miest a viac ako 1 500 dedín. Kritici upozorňujú na stratu historických pamiatok, ekosystémov a biodiverzity v povodí rieky Jang-c’-ťiang.
Ekologické a geologické dôsledky
Odborníci dlhodobo varujú, že priehrada mení prirodzený tok sedimentov, čím znižuje úrodnosť poľnohospodárskych oblastí dolu po prúde a spôsobuje eroziu delty rieky. Okrem toho zvyšuje riziko zosuvov pôdy a môže ovplyvniť aj mikroseizmickú aktivitu v regióne.
Niektoré čínske štúdie potvrdili, že v oblasti priehrady došlo po jej dokončení k nárastu menších zemetrasení a zosuvov – najmä kvôli zmenám tlaku v podloží a vibráciám pri manipulácii s vodnou hladinou.
Priehrada v kontexte klimatickej zmeny
Podľa najnovších štúdií publikovaných v časopise Nature a Geophysical Research Letters sa rotácia Zeme mení aj v dôsledku topenia ľadovcov a presunu oceánskej vody. Odhaduje sa, že tieto procesy predlžujú dĺžku dňa o približne 1,3 milisekundy za storočie – teda niekoľkonásobne viac ako efekt priehrady.
Tri rokliny tak síce predstavujú len malý príspevok do celkových zmien rotácie Zeme, no z vedeckého hľadiska ide o symbolický dôkaz, že civilizačné zásahy do prírody majú merateľné planetárne dôsledky.
Technologický triumf, environmentálna dilema
Čína projekt oficiálne dokončila v roku 2012, po takmer 20 rokoch výstavby a s nákladmi presahujúcimi 30 miliárd dolárov. Pre čínsku vládu je priehrada symbolom technologického pokroku a energetickej sebestačnosti, pre ekologických aktivistov však príkladom masívneho zásahu do prírodného systému.
Vedci sa zhodujú, že hoci fyzikálne účinky na rotáciu Zeme sú zanedbateľné, projekt Tri rokliny ostáva unikátnym prípadom, na ktorom možno skúmať, ako lokálne konštrukčné zásahy ovplyvňujú globálne geofyzikálne procesy.
