Následky útokov budú pre Irán ťažké, časť vojenskej techniky mu však zostala

Irán, útoky, arzenál
Iránske jadrové zariadenie nebolo pravdepodobne zničené úplne. Zdroj: TASR/AP
Reklama

Posledná kríza na Blízkom východe nakoniec utíchla už po dvanástich dňoch. Irán z nej však vychádza oveľa horšie ako Izrael. Ozbrojené sily židovského štátu mu zasadili citeľný úder. Mnohé kusy iránskej vojenskej techniky však nálety prežili. Úplná porážka šiitskej diktatúry tak nie je ani zďaleka taká istá.

Korene ozbrojeného konfliktu medzi týmito dvoma štátmi Blízkeho východu siahajú až k islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979. Izrael dobre vychádzal s režimom posledného šacha Pahlavího. Po náboženskom prevrate nastal prudký zvrat, píše iDnes.cz. Súčasný iránsky vodca Sajjid Alí Chameneí označuje Izrael za rakovinu a želá si jeho zničenie. Bezprostredná príčina vojny však súvisí s iránskym úsilím o výrobu jadrovej zbrane. Významnú úlohu v nej zohrala diplomatická nešikovnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V roku 2015 sa Irán dohodol so zástupcami rozvinutých krajín na zmrazení svojho jadrového programu. Výmenou za to mal získať čiastočné zmiernenie sankcií. V roku 2018, počas svojho prvého prezidentského obdobia, však Donald Trump od dohody odstúpil. Urobil tak napriek správam Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, podľa ktorých Teherán podmienky dohody dodržiava. Irán následne obnovil obohacovanie uránu. Mal dosiahnuť šesťdesiatpercentný podiel izotopu 235U. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebných 85 percent alebo viac.

Na satelitnej snímke Planet Labs PBC iránske zariadenie na obohacovanie uránu v Natanze po izraelskom útoku v sobotu 14. júna 2025. Zdroj: TASR/AP

Program môže pokračovať

Zabrániť Iránu vo výrobe jadrovej zbrane má byť hlavným cieľom Izraela. V tomto úsilí Tel Aviv podporuje Washington, ktorý sa k útokom Izraela pripojil. Prezident Trump vyhlásil, že americké nálety „úplne a kompletne zničili“ zariadenie na obohacovanie uránu. V tom sa však takmer určite mýli. Irán mal dve takéto zariadenia. Jedno z nich bolo pri leteckých útokoch úplne zničené. Druhé však utrpelo len ľahké škody. Továreň na výrobu centrifúg, ktoré sú pre tento proces kľúčové, bude opravená.

Na druhej strane, závody na výrobu jadrového paliva boli vážne poškodené alebo úplne zničené. V čase písania tohto článku však nebolo jasné, čo sa stalo s už obohateným materiálom. Teheránu sa ho zrejme podarilo ukryť pred leteckými útokmi.

„Irán podľa svojich predstaviteľov rozptýlil časť svojho programu,“ uviedol Jakub Janovský, prevádzkovateľ známeho blogu Oryx, ktorý mapuje straty vojenského vybavenia. „Útoky Izraela a Spojených štátov spôsobili veľké škody. Nie som však presvedčený, že dokážu program úplne zastaviť.“

Súhlasí s väčšinou zahraničných zdrojov, ktoré tvrdia, že iránsky jadrový program môže pokračovať. Vojna ho len oddialila. Či to bude v priebehu mesiacov alebo rokov, sa ešte len uvidí. „Základná atómová bomba je technológia zo 40. rokov minulého storočia,“ hovorí Janovský. „Pre moderný priemyselný štát to nie je zložité. Jediným problémom je obohatený urán. Je to blízko k jadrovej zbrani zo 60-percentného materiálu.“

irán-izrael
Projektil rakety udiera na budovy, zatiaľčo izraelský protivzdušný obranný systém páli na zachytenie rakiet počas iránskeho raketového útoku nad Tel Avivom v piatok 13. júna 2025. Irán v piatok večer spustil masívny útok na Izrael. V Jeruzaleme a Tel Avive sa rozozvučali varovné sirény. Foto: TASR/AP

Balistické rakety

Ďalšou skupinou cieľov boli rôzne čisto zbraňové systémy. Pravdepodobne vysoko na izraelskom zozname priorít boli odpaľovacie zariadenia balistických rakiet. V súčasnosti predstavujú najväčšiu hrozbu pre ich vlastné územie. Väčšina týchto zariadení mala byť zasiahnutá na začiatku vojny. Tomu by zodpovedal aj pokles počtu iránskych rakiet vypálených v rámci odvetných úderov. Izraelské odhady počtu úspešne zničených zariadení sú však pravdepodobne príliš optimistické.

„Izrael naposledy oznámil, že zasiahol približne polovicu odpaľovacích plôch balistických rakiet,“ hovorí Janovsky. „Vizuálne je však potvrdená len asi tretina z tohto počtu. Nepomerne väčšiu časť systémov, ktoré prežili, budú tvoriť modernejšie rakety dlhšieho doletu. Vzhľadom na ich dlhší dolet mohli byť lepšie ukryté.“

Ďalšími cieľmi na zozname boli systémy protivzdušnej obrany. Útoky medzi nimi pravdepodobne spôsobili o niečo menšie škody. Iránska protivzdušná obrana však patrí medzi najhustejšie na svete. Celkový počet týchto zariadení rôznych typov, ktorými disponuje, sa odhaduje na približne dve tisícky. „Mnohé z týchto systémov sú však zastarané,“ upozorňuje Janovský. „Pochádzajú ešte z čias, keď Iránu vládol šach. Sú užitočné proti bezpilotným lietadlám a podobne. Proti stíhačkám a bombardérom sú úplne nepoužiteľné. Je to ako hádzať tehly.“

irán-izrael
Ilustračný záber Zdroj: X/@Israel

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia