Pre slovenskú herečku Natáliu Germáni znamenalo nakrúcanie filmu Neporaziteľní prvú situáciu, keď sa dostala do veľmi blízkeho kontaktu s ľuďmi so zdravotným hendikepom.
Umelkyňa priznala, že počas natáčania často plakávala. Scény, v ktorých sa denne stretávala s ľuďmi, ktorí aj napriek ťažkým životným okolnostiam dokázali využiť druhú šancu, v nej zanechali hlboký dojem. Pohľad na mladých mužov, ktorí namiesto nôh používajú kovové protézy, bol pre ňu veľmi silný a nosila si ho v myšlienkach domov.
Za hereckou dráhou stojí mama
Hoci rodáčka z Nitry chodila ako dieťa na dramatický krúžok, herectvo nikdy nepovažovala za svoj veľký sen. Ako sama povedala pre portál metro.cz, ku konkurzu ju priviedla mama, ktorá ju do televízie jednoducho prihlásila. Po tom, čo natočila video, prišla pozvánka na kasting do konkrétneho seriálu a napokon ju vybrali. Tam sa začal jej profesionálny svet, ktorý sa naplno rozbehol po štúdiu na divadelnej fakulte.
Natália dnes patrí medzi najobsadzovanejšie herečky vo svojej generácii. V dráme Jej telo stvárnila športovkyňu Andreu Absolonovú, ktorá po vážnom úraze prerazila ako herečka pre dospelých – úloha bola pre ňu mimoriadne náročná. Teraz účinkuje v snímke Neporaziteľní, založenej na skutočnom príbehu vzniku parahokejového tímu, ktorá ňou opäť silno otriasla.
Spoznávanie parašportovcov
Vo filme účinkujú aj skutoční parahokejisti, nie profesionálni herci. Natália pre Pravdu opísala, aké náročné bolo stáť pri nich od prvého natáčacieho dňa – videla mužov, ktorí prišli o končatiny a namiesto nich mali kovové náhrady. Tento obraz bol pre ňu veľmi emotívny a sama priznala, že domov často odchádzala so slzami a množstvom otázok: ako k nim pristupovať, ako sa správať, aby nebola falošne citlivá ani odmeraná. Po čase zistila, že najlepšie je správať sa k nim úplne prirodzene, pretože ide o obyčajných ľudí, ktorí dokázali zvládnuť obrovské životné rany a našli nový zmysel v parahokeji, ktorý pre mnohých predstavuje terapiu.
Rozprávali jej o svojich osudoch s prekvapivou ľahkosťou a ich pozitívny pohľad na život ju veľmi zasahoval. Keď sa po natáčaní vrátila do bežného prostredia, napríklad do vlaku, všímala si, ako ľudia riešia drobnosti a nervózne preklikávajú telefón. Zatiaľ čo parahokejisti sa v šatni rozprávali o tom, ako sa vôbec postaviť, alebo čo ich bolí pri nasadzovaní protéz. Aj preto priznala, že počas práce na filme často plakala.
Natália žije striedavo na Slovensku a v USA so svojím manželom, hudobníkom Martinom Valihorom a dcérami Zunou a Vesou. Hovorí, že práve manžel bol tým, kto jej dodal odvahu presadiť sa aj v zahraničí a pracovať tam.
Herečka je presvedčená, že ak by nemala rodinu, pravdepodobne by zostala výhradne na Slovensku a venovala sa seriálom. Manžela považuje za človeka, ktorý ju posúva dopredu a motivuje prekračovať hranice. Zároveň tvrdí, že hoci sú typovo veľmi rozdielni, dokážu sa navzájom obohacovať – každý do vzťahu prináša iný pohľad a práve to je podľa nej podstatou ich fungovania.
