Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa energetický trh Európskej únie zásadne zmenil. Hoci niektorí politici, vrátane premiéra Roberta Fica, stále vidia šancu na návrat ruského plynu, realita je oveľa komplikovanejšia. Investície do alternatívnych zdrojov, výstavba LNG terminálov a znížená spotreba plynu znamenajú, že Gazprom už nemá istú dominanciu, akú mal pred vojnou.
Európa sa v posledných rokoch posunula od závislosti na ruskom plyne smerom k diverzifikácii dodávok a modernizácii energetickej infraštruktúry. Spotreba plynu klesla v dôsledku úsporných opatrení, prechodu na obnoviteľné zdroje a hľadania nových dodávateľov. Nórsko a dodávky skvapalneného LNG z USA sa stali novými piliermi európskeho trhu, zatiaľ čo tradičné plynárenské siete ako Bratstvo, Jamal alebo Nord Stream 1 a 2 postupne strácajú význam. Informuje o tom portál Peniaze.
Obrovské investície
Pred vojnou pokrýval ruský plyn až 40 percent spotreby Európskej únie. Plynovody a infraštruktúra predstavovali obrovské investície a silnú zotrvačnosť na ruskom plyne. Po roku 2022 sa však situácia dramaticky zmenila – vznikli nové „utopené náklady“ v podobe LNG terminálov a alternatívnych distribučných sietí.
Nemecko v rekordnom čase postavilo tri nové terminály LNG, Taliansko, Poľsko a Grécko rozšírili svoje kapacity. Do roku 2024 sa kapacita príjmu LNG v Európe zvýšila o viac než 30 percent oproti úrovniam pred vojnou, čím sa obchod s plynom v podstate presunul z východu na západ.
Noví hráči a meniace sa záujmy
Vojna na Ukrajine otvorila dvere novým európskym hráčom. Spoločnosti prevádzkujúce LNG terminály a importné firmy, ktoré diverzifikovali dodávky z Kataru či Alžírska, by boli návratom lacného ruského plynu poškodené.
Rovnako energeticky náročné odvetvia, ako chemický či oceliarsky priemysel, investovali miliardy do dekarbonizácie a modernizácie výroby. Návrat ruského plynu by tieto investície ohrozil, rovnako ako miliardové výdavky vlád v Európskej únii na energetickú bezpečnosť a udržateľnosť.
Politický a ekonomický kontext
Komplexná zmena v ekonomickej politike európskeho trhu s plynom ukazuje, že návrat Gazpromu na obrovské vývozy do Európy je veľmi nepravdepodobný. Aj keď Rusko stále dokáže ponúknuť konkurencieschopné ceny, nové investície, diverzifikácia dodávateľov a geopolitické zmeny tvoria prekážky, ktoré nemožno len „otočením kohútika“ obísť.
Symbolika na výročie
Premiér uviedol, že slovenskí zástupcovia 18. sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. SR má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky Európskej komisie (EK) podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov.
„Potvrdené garancie zo strany EÚ sa týkajú ceny plynu a jeho prípadného nedostatku, prepravných poplatkov, ako aj možnosti vyvolať krízovú situáciu pri extrémne vysokých cenách a nedostatku plynu, ktorá by viedla ku krízovým riešeniam až po zrušenie zákazu dovážať ruský plyn,“ vysvetlil Fico.
Samotné ukončenie dovážania ruského plynu do Únie označuje Fico za „imbecilný“ návrh a dodáva, že Slovensko v tejto otázke spúšťa ďalšiu etapu boja s Európskou komisiou (EK), píše TA3.
„Je symbolické, že práve dnes 17. júla sme ukončili prvú etapu súboja s imbecilným návrhom Európskej komisie zastaviť po 1. januári 2028 akékoľvek dodávky ruského plynu do Európskej únie,“ hovorí Fico v súvislosti s 33. výročím schválenia deklarácie o suverenite Slovenskej republiky.
