Slovenská tanečná scéna prišla o jednu zo svojich najžiarivejších osobností. Len 37-ročný Ladislav Pongrác, medzi priateľmi a žiakmi známy ako Lacko, nečakane skonal a zanechal za sebou obrovské prázdno. Bol to nielen talentovaný tanečník, ale predovšetkým človek s veľkým srdcom, ktorý dokázal svojou charizmou, láskavosťou a neúnavnou energiou inšpirovať celé generácie mladých ľudí. Jeho predčasný odchod zasiahol nielen rodinu a blízkych, ale aj žiakov, kolegov a všetkých, ktorí mali to šťastie poznať ho osobne. Posledná rozlúčka sa konala v jeho rodnom meste, Považskej Bystrici.
Lacko pôsobil ako pedagóg v Súkromnej základnej umeleckej škole STELLA a zároveň bol neodmysliteľnou súčasťou tímu Akadémie Street Style. Správu o jeho úmrtí potvrdili práve jeho kolegovia, ktorí ju s ťažkým srdcom zverejnili na sociálnych sieťach. Pridali aj informácie o poslednej rozlúčke, aby sa s ním mohli prísť rozlúčiť všetci, ktorých sa jeho život dotkol. Informuje zoznam.sk.
Tanečná komunita stratila nielen výnimočného choreografa, ale predovšetkým priateľa a človeka, ktorý vedel svojím úsmevom rozjasniť deň. Ľudia, ktorí ho poznali, naňho spomínajú s úctou, láskou a hlbokou bolesťou. Kolegovia z občianskeho združenia Cooltajner zverejnili dojímavý odkaz, v ktorom vyjadrili, aký bol Lacko výnimočný. Pripomenuli, že zakaždým, keď vošiel do miestnosti, priniesol so sebou dobrú náladu, pozitívnu energiu a nefalšovanú radosť zo života. Ich slová sú symbolickým rozlúčkovým gestom: veria, že na nebeskom tanečnom parkete nájde ten pokoj, ktorý si zaslúži.
Navždy zostane v spomienkach a srdciach svojich žiakov
Základná umelecká škola STELLA, kde Lacko pôsobil, vyjadrila hlboký smútok nad stratou obľúbeného pedagóga. Podľa ich vyjadrenia bol nielen profesionálne výborný, ale aj ľudsky výnimočný. V kolektíve ho všetci uznávali pre jeho spoľahlivosť a empatický prístup. Deti ho mali úprimne rady – nielen ako učiteľa, ale aj ako kamaráta, ktorý ich podporoval a inšpiroval.
Zvlášť silno zasiahla správa o jeho úmrtí jeho kolegyňu Paulínu. V emotívnom odkaze priznala, že si stále nedokáže predstaviť, že ich už nebude vítať svojím úsmevom a láskavým pohľadom. Opísala ho ako človeka, z ktorého prirodzene vyžarovala dobrota a ktorého všetci úprimne milovali. Jeho strata je pre ňu a pre mnohých iných oveľa viac než len strata kolegu – bol srdcom celého tímu a symbolom spolupatričnosti.
Správa o jeho náhlom úmrtí sa rozšírila v utorok 8. júla a okamžite vyvolala vlnu reakcií a vyjadrení sústrasti naprieč Slovenskom. Nešlo len o Považskú Bystricu – jeho vplyv siahal ďaleko za hranice mesta. Počas svojej pedagogickej praxe ovplyvnil stovky žiakov – deti, tínedžerov i dospelých. Pre mnohých bol vzorom, motivátorom, mentorom a najmä – priateľom, ktorý vedel načúvať a povzbudiť v správny čas.
Jeho odchod prišiel náhle a bez varovania, no to, čo po sebe zanechal, sa nedá vymazať. Spomienky, emócie, tanečné kroky, smiech a ľudské spojenia, ktoré vytváral s každým, koho stretol – to všetko bude žiť ďalej v tých, ktorým otvoril nielen dvere k tancu, ale aj k sebapoznaniu a radosti zo života.
