Na televíznych obrazovkách je stálicou už viac než štvrťstoročie a jeho reportáže patria k tým najobľúbenejším. No len málokto tuší, aká spletitá bola jeho cesta k žurnalistike. Ako malý chlapec túžil liečiť zvieratá a videl svoju budúcnosť vo veterinárnej medicíne. Jeho starká si ho však predstavovala v kňazskom rúchu a dúfala, že zasvätí život viere. Osud ho však zavial úplne iným smerom – namiesto kazateľnice či ordinácie sa ocitol v pitevni, kde sa napokon ukázalo, že jeho skutočné poslanie leží celkom inde.
Život ho nasmeroval úplne inou cestou, než si pôvodne predstavoval. Zo sveta medicíny a pitevne sa prepracoval medzi najuznávanejších redaktorov, pričom jeho meno sa dnes neodmysliteľne spája s reportážami zo srdca Tatier. Píše portál takeakesme.sk.
Okrem novinárskej práce nachádza únik od hektického sveta médií v jazdectve, ktoré si obľúbil už ako dieťa. Hoci jeho profesionálna dráha je príbehom úspechu a uznania, v súkromí priznáva, že stále hľadá niečo, čo mu chýba k úplnej spokojnosti.
Tento text je už veľmi dobre spracovaný, no ak by bolo potrebné ho ešte viac parafrázovať a rozšíriť, mohol by vyzerať takto:Z
Z pitevne na televízne obrazovky
Ján Tribula nikdy nemal ambíciu stať sa novinárom. Jeho detstvo bolo úzko späté s láskou ku koňom, ktorú objavil už ako chlapec, keď sa zapísal na jazdecký krúžok. Pôvodne si predstavoval budúcnosť v úplne inom odbore – túžil stať sa veterinárom a venovať sa starostlivosti o zvieratá. Osud to však zariadil inak. Keď sa mu nepodarilo dostať na vysnívanú vysokú školu, musel si hľadať zamestnanie. Náhoda ho zaviedla na úplne nečakané miesto – na pitevňu.
„Bolo to pre mňa ako studená sprcha,“ spomína. „Mal som len osemnásť rokov, plný ideálov a veľkých plánov. A zrazu som sa každý deň ocital tvárou v tvár smrti.“ Táto skúsenosť ho výrazne ovplyvnila, no zároveň ho naučila vážiť si život a dívať sa na svet inými očami.
Cesta do sveta médií
Do novinárskej brandže sa dostal úplnou náhodou.
Pracoval pre lokálnu popradskú televíziu, keď mu prišla do cesty príležitosť, ktorá mu navždy zmenila život – dostal možnosť natočiť reportáž o požiari Zbojníckej chaty. Jeho talent a pohotovosť si všimli aj v Markíze a ponúkli mu miesto reportéra.
V 90. rokoch však táto práca nebola len o zaujímavých reportážach, ale často aj o nebezpečných situáciách. Slovensko zažívalo vlnu mafiánskych vrážd a Tribula sa ocital priamo v centre diania. „Strach som musel odsunúť bokom, ale priznám sa, že keď som sa večer vracal domov, nebolo mi všetko jedno,“ spomína na túto turbulentnú dobu.
Jeho najväčšia vášeň? Kone a príroda
Aj keď sa stal známou televíznou tvárou, nikdy sa nevzdal svojej najväčšej lásky – koní.
Jazdectvo je pre neho viac než len koníček, je to spôsob, ako uniknúť od ruchu a stresu modernej doby. „Hore medzi skalami sa cítim slobodný a pod Tatrami môžem robiť to, čo milujem – žurnalistiku aj jazdectvo,“ hovorí.
Jeho ikonickým poznávacím znakom je aj účes, ktorý sa za roky stal jeho neoddeliteľnou súčasťou. „Nepotrebujem sa nikomu páčiť. Ľudia, ktorí ma majú radi, ma budú mať radi s akýmkoľvek účesom,“ dodáva s úsmevom.
Osobný život: Hľadanie pravej lásky
Hoci v práci dosiahol veľké úspechy, v osobnom živote ešte nenašiel to, po čom túži najviac. „Viem, že sám zostarnúť nechcem,“ priznáva otvorene. Mal vzťah na diaľku, no ten nevyšiel. Napriek tomu verí, že osud má pre neho ešte pripravené to pravé.
Najviac si však váži svoju mamu, ktorú považuje za svoj najväčší vzor.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že má všetko – úspešnú kariéru, vášeň pre prírodu a kone, rešpekt divákov aj kolegov. No sám priznáva, že ešte stále čaká na to najdôležitejšie – skutočné životné šťastie. Ostáva však verný svojim hodnotám a verí, že to najlepšie ešte len príde.
